BRATISLAVA – Na Slovensku nie je ani jedna relevantná politická strana, ktorá by sa chcela zapojiť do európskej solidarity a podporovala plán Európskej komisie na premiestnenie časti utečencov z Grécka a Talianska do tých krajín Európskej únie, ktoré zatiaľ nie sú vystavené tlaku imigrácie.
„Sme xenofóbni. Nie je to iba stanovisko premiéra Roberta Fica a Radoslava Procházku, je to stanovisko väčšiny relevantných strán na Slovensku. Všetci to odmietajú, žiadna strana neprichádza s dôstojnosťou človeka a ľudskosťou. Cítime sa ohrození možno dvomi tisícmi ľudí,“ povedal publicista Juraj Hrabko.
Dodal, že verejná mienka na Slovensku nie je imigrantom naklonená a politici sa pred voľbami snažia hovoriť to, čo chcú počuť voliči. Na druhej strane, neochota pomôcť ľuďom, ktorí prichádzajú často z vojnových zón a sú na pokraji zúfalstva, podľa Hrabka nie je správna ani kresťanská. Uznáva však, že podstata snáh Európskej únie by mala smerovať k stabilizácii situácie v štátoch, odkiaľ imigranti prichádzajú, ako aj to, že pôvodný plán EK na zavedenie imigračných kvót bol nerealistický. „Keď dnes poviete kvóty, každému sa objaví husia koža. Je to neprijateľný termín, lebo je to považované za diktát,“ povedal Hrabko s tým, že aktuálnu požiadavku na jednorazovú pomoc považuje za schodnejšiu.
V diskusii hodnotil aj blížiace sa prvé výročie inaugurácie prezidenta Andreja Kisku do funkcie. Za pozitívum označil konzistentnú zahraničnú politiku a výraznú podporu protikorupčným aktivitám. Za negatívum nečitateľnú politiku v oblasti vracania zákonov. „Prekáža mi akýsi chaos v jeho legislatívnej činnosti. Jedna vec je, že podpíše zákon, ktorý potom kritizuje, ako sa to stalo v prípade novely Obchodného zákonníka, ktorá súvisela s kauzou Váhostav. Ale hlavne, nedokážem prečítať, ktoré zákony chce vrátiť a ktoré nechce vrátiť a z akých dôvodov,“ vysvetľuje Hrabko.
„Nevrátil napríklad volebný zákon, v ktorom je množstvo chýb a zmätkov. Nevrátil zjavne protiústavný zákon, ktorý sa týkal previerok sudcov, potom ho Ústavný súd pozastavil. Podpísaním alebo nepodpísaním nielenže plní kontrolu ústavnosti a zákonnosti, keďže je jediný, ktorý môže vrátiť parlamentu zákon, ale vyjadruje tým aj svoj názor,“ upozornil Hrabko.
Tohtotýždňovú cestu premiéra Roberta Fica do Moskvy Hrabko hodnotí ako „kolenačkovú“ napriek tomu, že s ruským prezidentom Vladimirom Putinom a premiérom Dmitrijom Medvedevom rokoval o ekonomických témach, akou je napríklad budúcnosť tranzitu ruského plynu cez Slovensko. „Boli to všetko témy, ktoré by sa dali riešiť aj bez prítomnosti premiéra Roberta Fica,“ tvrdí Hrabko. Dodáva, že premiérova rétorika je k ruským postojom bližšia ako reálna slovenská zahraničná politika a to podľa neho škodí dôveryhodnosti krokov predsedu vlády.
Pozastavil sa aj pri odvysielaní kontroverzného dokumentu o okupácii Československa v ruskej štátnej televízii koncom mája. Hoci sa Rusko už pred rokmi za sovietsku okupáciu ospravedlnilo, dokument sa vracia ku komunistickým klišé, podľa ktorých bola nevyhnutná na odvrátenie útoku NATO. „Ak to mal byť novinársky dokument, chýbala mi tam záverečná otázka. Ak je to všetko tak, ako tam bolo povedané, chýbala mi tam otázka, za čo sa ruskí prezidenti doteraz ospravedlňovali. Za čo, ak tam hrozil útok NATO,“ poznamenal Hrabko. Dodal, že český premiér Bohuslav Sobotka aj slovenské ministerstvo zahraničných vecí zareagovali včas a správne, keď proti dokumentu protestovali.
Hrabko komentoval aj rozbehnutú predvolebnú kampaň na Slovensku. Poznamenal, že termín „predvolebná“ je korektný, keďže zákon definuje aj oficiálne obdobie volebnej kampane, ktoré sa začína vypísaním termínu volieb.
„Podľa môjho názoru budeme svedkami veľmi ostrej kampane. Nebude to zápas jeden proti všetkým. Máme strany, ktoré hovoria, že so Smerom v žiadnom prípade, a strany, ktoré pripúšťajú spoluprácu so Smerom. Podľa mňa je politicky zodpovedné nevymedzovať sa voči Smeru absolútnym spôsobom. Smer má dostatočne veľa svojich voličov, ktorých môže reprezentovať vo vláde,“ poznamenal Hrabko.
Dodal, že už nevidí priestor na to, aby po lete vznikla relevantná nová strana a ani osobnosti, ktoré by ju mali ambíciu založiť. Strany, ktoré sú etablované, budú bojovať v horšom prípade o politické prežitie, v lepšom o čo najlepší volebný výsledok.
Humanitárnych migrantov s rizikom terorizmu nemožno len tak spájať
Spájať humanitárnych utečencov s hrozbou terorizmu je spájanie dvoch vecí, ktoré spolu priamo nesúvisia. Uviedla to riaditeľka Prognostického ústavu SAV Martina Lubyová, ktorá poukázala aj na to, že existujú rôzne kategórie utečencov a že nedôverčivý až nepriateľský postoj spoločnosti k migrantom znižuje aj šancu profitovať z príchodu kvalifikovaných pracovných síl z tretieho sveta.
Podľa Lubyovej sa pri deklarovaní možných rizík imigrácie zabúda na to, že v prípade humanitárnych utečencov ide o ľudí, ktorí museli náhle opustiť svoj domov, aby si zachránili aspoň holý život. To platí v súčasnosti napríklad o utečencoch zo Sýrie alebo z východnej Ukrajiny. "Takisto si je potrebné uvedomiť, že pri dnešnej otvorenosti sa tým, že neprijmeme humanitárnych utečencov, terorizmu neubránime. Dnes sa už nedá proste krajinu uzavrieť. Migranti prídu tak či onak, a treba s nimi vedieť aktívne pracovať," uviedla Lubyová.
Slovenská spoločnosť je podľa prognostičky celkovo vo vzťahu k migrácii uzavretá, rezervovaná. "Bojíme sa ich, migrantov vnímame ako hrozbu, nie ako možný prínos a obohatenie spoločnosti," povedala. Pripomenula, že to je jeden z dôvodov, prečo Slovensko nie je atraktívne pre kvalifikovaných migrantov, ktorých časom bude slovenská ekonomika potrebovať, ak chce pokračovať v raste. Dôvodom je starnutie obyvateľstva a predpokladané zmenšovanie domácej pracovnej sily. "Slovensko v súčasnosti nemôže ponúknuť kvalifikovaným migrantom také podmienky, ako krajiny západnej Európy, kde v porovnaní s nami nájdu aj svoje komunity a oveľa lepšie finančné ohodnotenie," pripomenula Lubyová. "Ak však budú cítiť aj to, že v spoločnosti migranti nie sú vítaní, bude ich to ešte viac odrádzať od príchodu na Slovensko," dodala riaditeľka Prognostického ústavu SAV.
Záborská a Zala by utečencov prijali, podľa nich nám neublížia
Utečencov zo severnej Afriky a Blízkeho východu, ktorí sa aktuálne nachádzajú v Taliansku a Grécku, by sme mali prijať. V dnešnej relácii Slovenského rozhlasu Sobotné dialógy sa na tom zhodli slovenskí europoslanci Anna Záborská (KDH) a Boris Zala (Smer-SD). Za kvóty prerozdeľujúce utečencov do krajín EÚ hlasovali obaja.
Zala priznáva, že rozumie obavám a strachu občanov SR, on sám však strach nemá. "Trvám ale na tom, aby každý azylant, ktorý príde, musel dodržiavať a rešpektovať naše zákony. Zároveň, 785 azylantov nemôže ohroziť vôbec nič. Je to v absolútnej suverenite jednotlivých štátov. Slovensko prijalo od roku 1993 len 650 ľudí, Rakúsko len za minulý rok 10.500. Tento rok sme udelili päť azylov. Naše ministerstvo vnútra je teda z tohto pohľadu mimoriadne striktné. Netreba tu preto vytvárať žiadnu paniku. Štát má prostriedky kontrolovať, kto žiada o azyl," ubezpečil.
Europoslanec zároveň zdôraznil, že kvóta je len indikátorom a žiaden diktát Bruselu neexistuje. "Premiér buď na to pristúpi, alebo nie. Následne nastúpi reálna procedúra a každý zo žiadateľov o azyl musí splniť dané podmienky. Je možné, že tých, čo si vyberú Slovensko, nebude 785, ale 240. Nemôžeme predsa utečencov nútiť, ktorú krajinu si majú vybrať," povedal s presvedčením, že naše tajné služby alebo rezort vnútra majú dosť prostriedkov na identifikáciu človeka, ktorému azyl udelia.
Strach nemá ani Záborská. "Kvóty nie sú nejakým výmyslom Európskej komisie (EK). Ona postupuje podľa zmluvy o EÚ, kde sa hovorí, že ak sa jeden alebo viac členských štátov ocitne v núdzovej situácii, možno prijať dočasné opatrenia v prospech dotknutého štátu. Celá táto procedúra bola dodržaná," zdôraznila Záborská s tým, že nejde len o kvóty, ale množstvo ďalších opatrení, ktoré sú však dlhodobejšieho charakteru.
Europoslankyňa poukázala tiež na to, že SR by mala prijať 785 utečencov, kým len v Bratislave žije 5000 bezdomovcov. "Teda tí azylanti by z finančného hľadiska nemali hrať žiadnu veľkú úlohu. Ak budú Slováci pozitívne naklonení, tak aj možné problémy sa budú riešiť ľahšie," povedala. Aj pedagóg a zakladateľ zdravotníckych, sociálnych zariadení a zahraničných humanitárnych misií v krajinách tretieho sveta Vladimír Krčméry hovorí, že by sa prijatia utečencov na Slovensko nebál. "Sú celé štáty, ktoré benefitujú na otvorenej migračnej politike - USA, Kanada, Nový Zéland a Austrália. Naša mladá generácia nezažila migráciu, nevie to pochopiť. Avšak celá naša staršia generácia v minulosti migrovala. Národy s krátkou pamäťou majú aj krátku budúcnosť. Bojím sa, že ľudstvo zanikne, ak bude mať na prvom mieste ľahostajnosť alebo heslo 'Čo ťa nepáli, nehas'," zdôraznil.
SR by mala prijať v nasledujúcich dvoch rokoch 785 utečencov najmä zo Sýrie a Afriky. Tí sa aktuálne nachádzajú v Taliansku a v Grécku. Dokopy ich je tam 40.000. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) označil navrhovaný systém kvót za neúprimný, účelový a pokrytecký.
