PEZINOK/BRATISLAVA - PhDr. Štefan Krčméry je výraznou osobnosťou slovenskej literatúry a kultúry. Bol básnikom, literárnym historikom a kritikom, prekladateľom, publicistom, redaktorom i organizátorom literárneho, kultúrneho a osvetového života. Bol signatárom Martinskej deklarácie (30. október 1918). Je autorom významného literárnohistorického diela Dejiny literatúry slovenskej (1976, osobnosti literatúry od Veľkej Moravy až po vznik samostatného Československa). Takisto patril medzi najaktívnejších predstaviteľov duchovného života na Slovensku. V utorok 17. februára uplynie 60 rokov od jeho úmrtia.
Ako tajomník Matice slovenskej (MS, 1919-1933) stál Štefan Krčméry pri zrode prehliadky najúspešnejších ochotníckych divadiel – dnes Scénická žatva v Martine (1923, spoluzakladal Ústredie ochotníckych divadiel, ktoré zorganizovalo prvé celoslovenské divadelné preteky v Martine). Herečku Slovenského národného divadla (SND) Máriu Kráľovičovú v jej hereckých začiatkoch v Komornom divadle v Martine nazval Marínou (1947, o rok neskôr v roku 1948 už v SND práve Sládkovičovou Marínou naštartovala svoju úspešnú kariéru, toto predstavenie bolo vyhlásené za inscenáciu storočia, neskôr stiahnuté a zakázané). Tou zostala pre celé Slovensko dodnes.
Štefan Krčméry sa narodil 26. decembra 1892 v Mošovciach. Jeho otec Miloslav Krčméry bol evanjelický farár, starý otec August Horislav Krčméry bol štúrovec a riaditeľ prvého slovenského gymnázia v Revúcej (1862). Študoval na gymnáziu v Banskej Bystrici (1903-1907), evanjelickom lýceu (1907-1911) a evanjelickej teologickej akadémii v Bratislave (1911-1915). Chvíľu pôsobil ako kaplán v Krajnom (1915-1916) a v Bratislave (1917-1918), potom zanechal kňazské povolanie. V rokoch 1918-1919 bol redaktorom Národných novín, 1920-1921 bol na ročnom študijnom pobyte vo francúzskom Paríži.
Po návrate vyvíjal veľkú aktivitu ako tajomník Matice slovenskej, dôsledne dbal na jej nepolitický charakter, zjednocoval národ cez kultúrne aktivity, zakladal knižnice. Redigoval obnovené Slovenské pohľady (1922-1932, pritiahol do nich takmer všetkých starších i začínajúcich autorov), Knižnicu Slovenských pohľadov, časopisy Slovenský ochotník, Naše divadlo, Včielku a i. V roku 1930 bol na trojmesačnom študijnom pobyte na Filozofickej fakulte Univerzity Karlovej v Prahe, obhájil tu dizertačnú prácu Príspevok k dejinám básnickej školy Štúrovej a stal sa doktorom filozofie.
Na jeseň 1931 sa u neho objavili duševné problémy, ktoré prerástli do duševnej choroby (schizofrénie). Koncom roku 1932 prestal redigovať Slovenské pohľady a v roku 1933 sa vzdal miesta tajomníka MS. Od roku 1932 sa liečil na Orave, 1933 vo švajčiarskej Ženeve, 1933-1934 v Prahe (tu v Slovanskom seminári aj pracoval), potom sa presťahoval do Bratislavy, Nitry (1936), Martina (1943-1947), Bratislavy (1947-1949) a Pezinku (tu bol od roku 1949 na liečení). Zostal však literárne činný.
Prvé verše napísal Štefan Krčméry ešte v roku 1909. Spočiatku písal po maďarsky, od roku 1911 po slovensky. Debutoval zbierkou vlasteneckej lyriky Keď sa sloboda rodila (1920, básne z rokov 1917-1919). Nasledovali zbierky Herbárium (1929, výber básní z rokov 1911-1921), Piesne a balady (1930, ľúbostná lyrika), Slovo čisté (1932) a Pozdrav odmlčaného básnika (1944). Pod pseudonymom Ján Jeson vydal Krčméry v roku 1932 prózu Oslobodenie (písal aj pod pseudonymom ujo Štefan, Eška a i.). O rok neskôr napísal biografiu Zimná legenda (1933), vyšla po jeho smrti v roku 1957, takisto aj prózy, úvahy a črty Ty a Ja (1972). Cenné sú jeho popularizačné knihy Prehľad dejín slovenskej literatúry a vzdelanosti (1920), Moyses a Kuzmány (1927), Ľudia a knihy (1928), Zo slovenskej hymnológie (1936). Za najdôležitejšie Krčméryho diela sa považujú literárnohistorické knihy Stopäťdesiat rokov slovenskej literatúry (1943) a dvojzväzkové Dejiny literatúry slovenskej (dokončené v roku 1933, vyšli posmrtne v roku 1976).
Literát Štefan Krčméry bol členom viacerých kultúrno-spoločenských inštitúcií (Matica chorvátska, Matica srbská, provensálska Félibrige a i.). Prekladal poéziu z maďarčiny, nemčiny, francúzštiny, zo slovanských literatúr. Jeho manželka Hela Krčméryová pracovala v Československom rozhlase (1941-1953) a poslucháči ju poznali ako Tetu Helu, ktorá čítavala deťom rozprávky. Spolu vychovali dve deti, dcéra Jela Krčméry-Vrteľová (1924) bola sólistkou SND, neskôr dramaturgičkou SND, autorkou operných libriet a prekladateľka, syn Ivan Krčméry (1921-1997) bol novinár a prekladateľ. Vnuk Štefana Krčméryho Dr. Ladislav Vrteľ je hlavný štátny radca SR pre heraldiku. PhDr. Štefan Krčméry zomrel 17. februára 1955 v Pezinku. Pochovaný bol v Bratislave, v roku 1991 preniesli jeho telesné pozostatky na Národný cintorín v Martine.
