KĽAK - Vypálenie dedín Kľak a Ostrý Grúň nacistami 21. januára pred 70 rokmi, pri ktorom zahynulo 148 ľudí, bolo súčasťou teroru, ktorým sa nemecké jednotky snažili zlikvidovať ozbrojený odpor na Slovensku. Nacisti chceli odrezať partizánov od zdrojov zásob po tom, čo sa im ani po potlačení Slovenského národného povstania v roku 1944 nepodarilo úplne zlikvidovať slovenský odboj.
Kľak a Ostrý Grúň boli partizánskymi obcami na strednom Slovensku. Hory, ktoré ich obkolesujú, poskytovali pre partizánov potrebný úkryt. Ako priblížil Jaroslav Bulko, predseda oblastnej organizácie SZPB, miestni obyvatelia im tam nosili jedlo i šatstvo. "Hovorí sa, že v tom čase bolo v Kľakovskej doline obrovské množstvo snehu. Bez pomoci civilného obyvateľstva, či už tu z Kľaku alebo Ostrého Grúňa, by partizáni neprežili a len ťažko by sa im bojovalo," skonštatoval.
Za pomoc partizánom však obyvatelia zaplatili krutú daň. Elitné nacistické ozbrojené oddiely Waffen-SS v priebehu represálií prepadli Kľak, kde vyrabovali a aj s obyvateľmi podpálili všetkých 132 domov. Povraždili tak 84 ľudí (z toho 36 detí, najmladšie malo len tri mesiace). Podobný koniec stretol aj neďalekú dedinu Ostrý Grúň, kde nacistom padlo za obeť 64 obyvateľov a zhorelo všetkých 128 domov.
Na osudné udalosti si ešte živo spomína aj 89-ročný Ján Bista z Kľaku. "V nedeľu ráno, 21. januára, sa partizáni zobrali do hory. Hovoria tým, čo tu boli: Nebojte sa, vy len buďte tu, my ideme do hory," hovorí starček, ktorý mal v tom čase len 19 rokov. V dedine už podľa jeho slov vedeli, že majú prísť Nemci. "Počuli sme streľbu, to už strieľali v Ostrom Grúni. Potom išli hore," poznamenal s tým, že pred prichádzajúcimi Nemcami začal spolu s ďalšími štyrmi utekať do hory. "Ja som s bratom ušiel, tí traja trochu pozdeli. Tých postrieľali," hovorí o krutých momentoch. Streľba sa však začala ozývať aj z hory. "Keď sa strieľalo z guľometu, ja som sa hodil na zem a plaziac som ušiel," dodal. Po odchode Nemcov sa skrýval v hore, spával v kŕmidle určenom pre srny. Neskôr sa pridal k partizánom, ktorí sa skrývali v okolitom pohorí.
Z podielu na masakre bol po vojne obžalovaný aj Slovák Ladislav Nižňanský, ktorý za vojny pôsobil v nemeckej protipartizánskej jednotke Edelweiss. V roku 1962 bol Nižňanský v Československu odsúdený na trest smrti v neprítomnosti (emigroval do Nemecka), v roku 2006 bol trest zmenený na doživotie. V septembri 2004 Nižňanského zatkla nemecká polícia, ale v následnom procese bol oslobodený. Podľa súdu Nižňanský vyhladenie dedín nenariadil.
Celkovo Nemci spolu so slovenským kolaborantmi vypálili koncom druhej svetovej vojny okolo 95 dedín. Obce Kľak a Ostrý Grúň z mapy Slovenska nezmizli, v súčasnosti patria do Banskobystrického kraja a v každej z nich žije niekoľko stoviek obyvateľov.
Obete Krvavej nedele si uctili pietnymi spomienkami
Pietnymi spomienkami v obciach Kľak a Ostrý Grúň v žarnovickom okrese si minulú nedeľu uctili pamiatku 148 obetí Krvavej nedele, ktorá sa zapísala ako najtragickejšia udalosť do dejín týchto dedín. Okrúhle 70. výročie týchto udalostí si prišli okrem širokej verejnosti uctiť aj poslanci Národnej rady SR Viera Šedivcová (Smer-SD) a Pavol Frešo (SDKÚ-DS), starostovia okolitých obcí, zástupcovia Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB), predseda Matice Slovenskej Marián Tkáč, zástupca Veľvyslanectva Ruskej federácie na Slovensku a ďalší.
"Tieto udalosti boli najtragickejšie z celej histórie obce aj celej doliny. To, že niekto dokáže bez akýchkoľvek okolkov a mihnutia oka zavraždiť toľkých ľudí, je podľa mňa výstraha pre všetkých ľudí," uviedol v tejto súvislosti starosta Kľaku Ľuboš Haring.
