BRATISLAVA – Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa na februárovom referende o ochrane rodiny nezúčastní, na všetky tri otázky by po ich analýze odpovedala nie.
„Na všetky otázky by som z presvedčenia a argumentácie odpovedala nie. Nemá preto zmysel, aby som sa na ňom zúčastnila,“ povedala dnes na tlačovej konferencii v Bratislave ombudsmanka. Ako pokračovala, má záujem na tom, aby ľudia, ktorí sa obávajú, že prídeme o tradičné hodnoty, sa oboznámili so všetkými vecami detailnejšie, čím by sa ich obavy zmenšili.
„Vývoj spoločenských vzťahov sa zastaviť nedá a nedá sa zastaviť ani odpoveďou v referendovej otázke. Vývoj je už v procese a bude to platiť aj u nás,“ vysvetlila verejná ochrankyňa práv svoje rozhodnutie v prípade prvej otázky. Tá znie „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“ Počas jej dlhoročnej praxe sa na ňu nikto neobrátil s tým, že by bolo manželstvo ohrozené uzavretím zväzku aj medzi osobami rovnakého pohlavia.
Skôr išlo o problémy s výživným či striedavou starostlivosťou. „Tí, ktorí petíciu za referendum urobili a aj tí, ktorí ju podpísali, majú obavy o existenciu tradičnej rodiny, no naša spoločnosť sa od tradičných hodnôt neodchyľuje,“ poznamenala Dubovcová. Ak by bolo podľa jej slov umožnené manželstvo osobám rovnakého pohlavia, našej spoločnosti by to nemohlo poškodiť. „Som presvedčená, že takýto krok by zvýraznil hodnotu manželstva v našej spoločnosti, pretože práve manželstvo je méta, ktorú chce každý pár dosiahnuť,“ dodala.
Čo sa týka druhej referendovej otázky, ktorej predmetom je adopcia detí pármi či skupinami rovnakého pohlavia, v tej má ombudsmanka tiež jasno. „Nezdieľam obavy ľudí podpísaných pod referendom, pretože si nemyslím, že by sme deti poškodili, len by sme zvýšili šance, aby mohli úrady vždy rozhodovať o tom, čo je pre ne najlepšie,“ vysvetlila. Najlepšie podľa nej je, aby bolo dieťa vychovávané v rodine, ktorá sa skladá z otca a matky, a tak je u nás osvojenie aj postavené. No nie vždy je ideálna predstava otec, matka, dieťa aj realizovateľná. „Nemali by sme na osvojenie klásť také podmienky, že môže byť len v ideálnej zostave, pretože prvoradé je, čo je dobré pre dieťa,“ povedala verejná ochrankyňa práv novinárom. Ako dodala, nepovažuje za správne odmietnuť možnosť budúcich zmien a znižovať šance detí na osobnú starostlivosť, referendum totiž nemá tú silu, aby zastavilo vývoj spoločenských vzťahov.
Štát podľa Dubovcovej zabezpečil, aby si mohli rodičia pre svoje deti slobodne vybrať školu a aby mohli byť ich deti vzdelávané tak, aby to bolo v súlade s ich vnútorným presvedčením. Aj preto by bola jej odpoveď na otázku vzdelávania detí v oblasti sexuálneho správania či eutanázie negatívna. Na našich školách navyše neexistuje predmet, ktorý sa týka eutanázie, taký sa vôbec nevyučuje. „Preto nezdieľam obavy v tom, že deti nemajú možnosť sa vzdelávať v súlade so svojím vnútorným presvedčením či s presvedčením svojich rodičov,“ priblížila. Ombudsmanka si nevie celkom predstaviť, ako by sa dalo zabezpečiť, aby sa dieťa nezúčastňovalo na rôznych predmetoch, ktoré sa prierezovo týmto témam venujú. „Bolo by dobré, aby sa deti takto vzdelávali, len by im to prospelo,“ povedala na záver.
Prezident Andrej Kiska vyhlásil referendum o ochrane rodiny na 7. februára. Hlava štátu tak urobila po tom, ako o ústavnosti referenda rozhodol Ústavný súd SR. Ústavný súd rozhodol, že v súlade s ústavou sú otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“, „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ a "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Referendum so štyrmi otázkami žiadala vypísať Aliancia za rodinu, jej petíciu podpísalo približne 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku.
