BRATISLAVA - Poslanec Národnej rady SR Juraj Miškov (SKOK) podáva dnes na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Má totiž podozrenie, že odvysielaním reklamných spotov propagujúcich referendum bol spáchaný trestný čin spočívajúci vo verejnom podnecovaní nenávisti voči skupine osôb alebo jednotlivcom pre ich sexuálnu orientáciu, a to z osobitného motívu.
Podľa Miškova je obsah videa "nenávistne zameraný voči osobám pre ich sexuálnu orientáciu a vyzýva na porušovanie a obmedzovanie ich práv". Poslanec súčasne navrhuje, aby bolo začaté trestné stíhanie voči neznámemu páchateľovi vo veci spáchania trestného činu podnecovania, hanobenia a vyhrážania sa osobám pre ich príslušnosť k niektorej rase, národu, národnosti, farbe pleti, etnickej skupine alebo pôvodu rodu, z osobitného motívu.
Juraj Miškov poukazuje na to, že video má v rámci kampane mobilizovať k účasti na referende vyhlásenom na 7. februára 2015. "Obsahom videa je vyobrazenie maloletého chlapca, ktorého hladkajú dvaja muži, pričom v pozadí je načítaný text namierený proti ľuďom s homosexuálnou orientáciou. Maloletý chlapec v závere zvolá vetu: Ty by si chcel vyrastať v tomto?!, pričom ukáže rukou na imaginárne dve postavy mužov, ktoré pred chvíľkou nad ním stáli," uviedol Miškov.
Celý koncept videa je podľa poslanca spracovaný tak, že vedie k priamej nenávisti voči osobám, ktorých orientácia je homosexuálna, pričom toto zdôraznenie je podčiarknuté použitím malého chlapca s tvrdením, že to nie je normálne. "Vyzýva tiež tých, ktorým sa toto normálne nezdá, aby sa 7. februára zúčastnili referenda a hlasovali na položené referendové otázky áno," podotkol Miškov.
Zároveň zdôraznil, že kampaň na podporu účasti, resp. na podporu určitej odpovede v rámci referenda je v poriadku a v tom nič nezákonné nevidí. Dodáva však, že počas celej svojej profesionálnej marketingovej praxe už videl stovky zlých reklám a kampaní, ale doteraz sa nestretol s takouto nechutnosťou a zneužitím dieťaťa v reklame. "Namiesto toho, aby podporovatelia referenda prezentovali vlastné hodnoty, venujú sa iba vytváraniu obrazu o démonických homosexuáloch a šíria v spoločnosti nenávisť proti skupine ľudí s inou sexuálnou orientáciou. V tomto konkrétnom prípade to však podľa môjho názoru prepálili, a preto som sa rozhodol podať trestné oznámenie," uzavrel Miškov.
Podobné trestné oznámenie na neznámeho páchateľa podala aj bývalá poslankyňa NR SR Natália Blahová (SaS). "Toto video je zamerané na podnecovanie nenávisti voči sexuálnej menšine. Útočí na emócie diváka cez sugestívne vyjadrenie dieťaťa," hovorí Blahová.
Zároveň upozorňuje, že adopcie homosexuálnymi pármi nie sú v našej legislatíve povolené a ani akýkoľvek výsledok februárového referenda tento stav nezmení, len zbytočne vyhrotí vzťahy medzi občanmi Slovenska. "Roky pracujem s deťmi, ktoré sa ocitli v neštandardných životných situáciách. Takto útočiť na emócie, navyše evidentne za účelom vyvolať nenávisť voči sexuálnej menšine, je neprípustné," myslí si.
Aliancia za rodinu, ktorá referendum iniciovala, cez svojho hovorcu Antona Chromíka odkázala, že nie je autorom tohto spotu, ani nepozná jeho tvorcov. "V súčasnosti vzniká množstvo iniciatív a nie je úlohou aliancie komentovať žiadnu z nich," povedal Chromík.
Zástupcovia LGBTI organizácií sa vyjadrili ku kampani
Referendum síce zástupcovia LGBTI organizácií od začiatku odmietali, no diskusiu k nemu pôvodne považovali ako príležitosť na vecnú výmenu argumentov a hľadanie všeobecne prijateľného konsenzu. Informoval o tom výkonný riaditeľ Iniciatívy Inakosť Martin Macko.
"Žiaľ, skutočnosť je taká, že referendum a kampaň okolo neho našu spoločnosť rozdeľujú: spôsobujú konflikty v rodinách, na pracoviskách, nezmyselné hádky medzi priateľmi. Kampaň k referendu podľa nášho názoru znemožňuje slušnú diskusiu a obmedzuje sa len na opakovanie mnohokrát vyvrátených lží a poloprávd," uvádza sa vo vyhlásení. Zároveň zástupcovia LGBTI organizácií nechcú byť súčasťou kampane a preto nepôjdu do priamych konfrontácií v médiách s iniciátormi a podporovateľmi referenda. "Veríme, že sa demokratická spoločnosť dokáže vyrovnať s hrubou manipuláciou a zavádzajúcou politickou agitáciou a čas na konštruktívnu diskusiu ešte príde," uvádzajú na záver.
Vyhlásenie podpísali Martin Macko a Jana Jablonická Zezulová z Iniciatívy Inakosť, Romana Schlesinger z Queer Leaders Fora a bývalá hovorkyňa Dúhového PRIDE Bratislava, Andrej Kuruc z Nomantinels, Christián Havlíček a Romi Kollárik z organizácie TransFúzia a Robert Furiel z PRIDE Dúhové Košice.
K referendu sa vyjadrila aj verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová. Tá sa na februárovom referende o ochrane rodiny nezúčastní, na všetky tri otázky by po ich analýze odpovedala nie. Na neúčasť v referende vyzýva aj Juraj Miškov (SKOK!), ktorý dá na bilbordovú a tlačovú kampaň 50-tisíc eur.
Prezident Andrej Kiska vyhlásil referendum o ochrane rodiny na 7. februára. Hlava štátu tak urobila po tom, ako o ústavnosti referenda rozhodol Ústavný súd SR. Ústavný súd rozhodol, že v súlade s ústavou sú otázky: „Súhlasíte s tým, aby sa manželstvom nemohlo nazývať žiadne iné spolužitie osôb okrem zväzku medzi jedným mužom a jednou ženou?“, „Súhlasíte s tým, aby párom alebo skupinám osôb rovnakého pohlavia nebolo umožnené osvojenie (adopcia) detí a ich následná výchova?“ a "Súhlasíte s tým, aby školy nemohli vyžadovať účasť detí na vyučovaní v oblasti sexuálneho správania či eutanázie, ak ich rodičia alebo deti samy nesúhlasia s obsahom vyučovania?“ Referendum so štyrmi otázkami žiadala vypísať Aliancia za rodinu, jej petíciu podpísalo približne 400-tisíc ľudí. Ústavnosť referendových otázok posudzoval ústavný súd na základe podania prezidenta Andreja Kisku.
