BRATISLAVA - Tisícročné pamiatky z čias rímskej ríše môžu zlikvidovať garáže pre poslancov! V súčasnosti prebieha výstavba podzemných garáží pri bratislavskom hrade. Hrozí, že zaniknú kvôli miestam na parkovanie pre našich papalášov z parlamentu. Paška sa proti obvineniam bráni, no bagre Širokého Váhostavu už dávno pracujú na výstavbe.
Takmer 30 miliónov eur plánuje kancelária NR SR investovať do ďalšej rekonštrukcie Bratislavského hradu. S celkovou rekonštrukciou hradu sa začalo už v roku 2008. Firma Váhostav - SK za opravy dodnes zinkasovala zo štátnej kasy desiatky miliónov eur. Táto spoločnosť je známa aj tým, že v jej predstavenstve sedí Juraj Široký, ktorý bol v spise Gorila označovaný za jedného zo sponzorov vládnej strany Smer-SD. Súčasťou rekonštrukcie majú byť podzemné garáže v skalách či nová terasa. A tie sa dostali do stredu záujmu, keďže v blízkosti sa nachádzajú veľmi vzácne archeologické pamiatky ešte z čias Rímskej ríše.
Upozornil na to poslanec Hlina, ktorý nazval za to kanceláriu parlamentu barbarmi. "Sú to barbari. Ničia mimoriadne cenné nálezy len kvôli tomu, aby sa "prerozdelili" peniaze. Ničia nálezy z obdobia rímskej ríše, ničia vykopávky staroslovanského osídlenia z 9. storočia," napísal Hlina na Facebooku.
Hlina sa sťažoval, že Paška a spol. ničia staroslovanské osídlenie a na ich mieste postavia predražené garáže. "Zaujímavé je, že Paška a spol. na jednej strane hradu osadili sochu Svätopluka, za ktorú mimochodom dlho zabúdali doplatiť celú kúpnu cenu a až keď som chcel odkúpiť tú pohľadávku, tak sa zľakli a sochu zhotoviteľovi doplatili, no na druhej strane hradu nenávratne ničia staroslovanské osídlenie. Ak by takéto vykopávky našli v inej krajine, postavili by okolo nich múzeum. U nás barbari na ich mieste postavia predražené garáže," napísal nezaradený poslanec.
Kancelária NR SR sa bráni a podľa nej robí poslanec zbytočnú paniku. Vzácne 15 metrové "rímske murivo" sa nachádza na mieste budúceho vjazdu do podzemných garáží.
"Vzhľadom na archeologický nález „rímske murivo“ v dĺžke cca 15 metrov, sa momentálne v časti pre budúci vjazd do podzemných garáži, pozastavili stavebné práce, nakoľko sa rieši stavebné zabezpečenie a uchovanie nálezu. Zároveň sa realizujú práce odsúhlasené štátnym pamiatkovým dohľadom, ktoré zabezpečia ochranu tohto i ďalších nálezov. Táto skutočnosť teda vyvracia tvrdenia A. Hlinu, ktorý údajne na vlastné oči videl, ako zamestnanci Váhostavu kopali v mieste nálezu rímskeho muriva," bránia sa z Národnej rady.
Podľa odborníka sa na vzácne nálezy špeciálne dohliada a nebude dovolené ich odstrániť. "Náš ústav kope na Hrade od roku 2008 a pokiaľ viem, vždy fungovala vzorná spolupráca medzi pamiatkovým orgánom, investorom, stavebnou firmou a archeológmi. Každý nález bol pod drobnohľadom a to, čo označili archeológovia ako veľmi významné, sa nedovolilo odstrániť. Vzácny nález sa buď odborne zakonzervuje a zasype, alebo sa prezentuje formou expozície. Pomer a rozsah zakonzervovaných a prezentovaných nálezov je v súčasnosti v štádiu riešenia," povedal pre Topky Ivo Štassel z bratislavského Mestkého ústavu na ochranu pamiatok.
Stavbu realizuje Váhostav, ktorý tiež odmieta akékoľvek ničenie vzácnych pamiatok. "Žiadna archeologická pamiatka v areáli Bratislavského hradu nie je ohrozená. Pred samotnými prácami dal vykonať investor, t. j. NR SR, archeologický prieskum. Spoločnosť VÁHOSTAV – SK, a. s. si prevzala stavenisko 5. augusta 2014. Pri nájdení akejkoľvek archeologickej pamiatky pozastavené sú stavebné práce v jej okolí vždy zastavené a to do rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu. Ten určí, ako sa má archeologický nález zabezpečovať tak, aby nebol poškodený a ostal zachovaný. Na stavbe je navyše takmer každý deň prítomný aj zástupca pamiatkarov a zamestnanci spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a. s. dodržujú všetky jeho pokyny, ako aj podmienky vydané Krajským pamiatkovým úradom," povedal nám hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
Podobné chúťky na garáže mali v minulosti aj komunisti. No až teraz sa výstavba v okolí hradu dala do pohybu. Archeologický výskum bol podľa Národnej rady realizovaný v predstihu, čiže nebezpečenstvo pre kultúrne dedičstvo nehrozí. Práve Pavol Paška sa zaslúžil o rekonštrukciu tejto kultúrnej pamiatky. "Práve zásluhou aj predsedu parlamentu P. Pašku sa v roku 2008 začala rekonštrukcia tejto národnej kultúrnej pamiatky, ktorá zabezpečí zachovanie jej významnej spoločenskej hodnoty aj pre budúce generácie," dodala kancelária parlamentu.
Hlina sa však bráni, dnes vyhlásil, že pamiatkam naozaj hrozí deštrukcia. "Pamiatky takého rozsahu, takého významu - to je jedinečný nález nielen v slovenskom ale aj v stredoeurópskom kontexte," povedal Hlina. Podľa neho je možné, že objekt, ktorého základy na vrchu odkryli archeológovia, patril vojskám cisára Tibéria.
Takýto nález by si podľa neho zaslúžil archeologický park. "Každá normálna krajina by v prípade, že by pozemok vlastnil súkromník, rozmýšľala, ako to od neho odkúpiť a ten park tam postaviť. Napriek tomu, že pozemok u nás vlastní parlament, idú tam budovať nepotrebné garáže," povedal. Podľa Hlinu je nepochopiteľné, že napriek nálezu nedošlo k prehodnoteniu pôvodného plánu. Význam odhalených pamiatok podľa neho potvrdili aj archeológovia z Rakúska a Maďarska a v prípade výstavby garáží sa z nich časť určite zničí. "Na takýchto pamiatkach sa buduje turistický priemysel," povedal Hlina.
Hlina vyhlásil, že sa už obrátil na predsedu parlamentného výboru pre kultúru a médiá Dušana Jariabka, aby zvolal mimoriadnu schôdzu výboru k problematike týchto pamiatok. Obrátiť sa chce aj na ministra kultúry Mareka Maďariča a slovenskú pobočku organizácie UNESCO. V pondelok plánuje tiež protest, pri ktorom chce zablokovať prístup ťažkých mechanizmov na stavenisko.
