BRATISLAVA – Slovensko pred mesiacom vystrašila správa o vzácnej pamiatke, ktorú budú zrejme musieť zbúrať kvôli novým garážam pre poslancov Národnej rady SR. Robotníci odkryli pamiatky z čias rímskej ríše, ktoré teraz bránia dokončeniu parkovacích miest. Na tlačovej besede sa k tlaku verejnosti vyjadrili kompetentní, v prípade nastal zvrat!
Jedinečné pamiatky z keltských dôb objavené na severnej terase Bratislavského hradu plánovaná výstavba podzemných garáží neohrozí, povedal Guspan. Poznamenal, že pre ochranu pamiatok sa posunul vjazd do garáže. Pamiatkari o tom definitívne rozhodli začiatkom novembra. “Žiadne pamiatky na Bratislavskom hrade nebudú zničené,“ zdôraznil pre médiá po dnešnej tlačovej besede vedúci Kancelárie Národnej rady (NR) SR Daniel Guspan.
Pamiatkari nariadili Kancelárii NR SR zabezpečiť ochranu pamiatok objavených počas archeologických vykopávok na severnej terase hradu. “Päť hodnotných nálezov, ktoré sa v areáli našli, sme rôznym spôsobom povinní zachovať,“ upozornil Guspan. Podľa neho to znamená, že časť nálezov sa zakonzervuje a zasype sa zemou. Ich objav označí na povrchu nielen informačná tabuľa, ale napríklad i model usporiadania muriva. “V prípade piliera tam bude znázornené jeho umiestnenie, v prípade múrika tam bude znázornené umiestnenie múrika,“ priblížil šéf kancelárie parlamentu.
Jeden z objavených pilierov sa premiestni na nádvorie hradu a bude súčasťou pripravovanej expozície Slovenského národného múzea o histórii Bratislavského hradu. Nález rímskej dlažby “pod gaštanmi“ bude prekrytý a “kancelária národnej rady hľadá prostriedky na to, aby mohla tento nález sprístupniť verejnosti,“ dodal k druhom prezentácie unikátnych objavov pre médiá Daniel Guspan. Očakávaná suma za prezentáciu pamiatok je približne 224-tisíc eur bez DPH.
Samotná stavba by mala stáť takmer 22 miliónov eur, ktoré zaplatí kancelária NR SR. Je to súčasť celkovej rekonštrukcie hradu, s ktorou sa začalo v roku 2008. Už samotné financovanie spôsobilo škandál. Zákazku totiž dostala firma Váhostav-SK, v ktorej predstavenstve sedí Juraj Široký. Práve tento muž bol v spise Gorila označený ako sponzor strany Smer-SD. Na celú kauzu upozornil poslanec Alojz Hlina.
„Sú to barbari. Ničia mimoriadne cenné nálezy len kvôli tomu, aby sa prerozdelili peniaze. Ničia nálezy z obdobia rímskej ríše, ničia vykopávky staroslovanského osídlenia z 9. storočia,“ napísal na svojom oficiálnom profile na Facebooku. Kancelária NR SR sa však začala okamžite brániť a tvrdila, že Hlina len vyvoláva zbytočnú paniku. Svoje stanovisko už k prípadu poskytol aj hovorca Váhostavu Tomáš Halán.
„Žiadna archeologická pamiatka v areáli Bratislavského hradu nie je ohrozená. Pred samotnými prácami dal vykonať investor, t. j. NR SR, archeologický prieskum. Spoločnosť VÁHOSTAV – SK, a. s. si prevzala stavenisko 5. augusta 2014. Pri nájdení akejkoľvek archeologickej pamiatky sú stavebné práce v jej okolí vždy zastavené, a to do rozhodnutia Krajského pamiatkového úradu. Ten určí, ako sa má archeologický nález zabezpečovať tak, aby nebol poškodený a ostal zachovaný. Na stavbe je navyše takmer každý deň prítomný aj zástupca pamiatkarov a zamestnanci spoločnosti VÁHOSTAV – SK, a. s. dodržujú všetky jeho pokyny, ako aj podmienky vydané Krajským pamiatkovým úradom,“ povedal Halán.
O rekonštrukciu sa zaslúžil najmä Pavol Paška. Celá rekonštrukcia má byť hotová začiatkom roka 2016, kedy bude SR predsedať Európskej únii. Už na budúci rok by však mali verejnosti sprístupniť archeologické nálezy. Všetky práce sa konajú pod dohľadom pamiatkarov.
Hlina trvá na tom, že asi 15-metrovému rímskemu múru, ktorý sa nachádza na mieste budúceho vjazdu do podzemných garáží, hrozí zničenie. „Pamiatky takého rozsahu, takého významu – to je jedinečný nález nielen v slovenskom, ale aj v stredoeurópskom kontexte,“ povedal poslanec za Oľano a dodal: „Každá normálna krajina by v prípade, že by pozemok vlastnil súkromník, rozmýšľala, ako to od neho odkúpiť a ten park (archeologický, pozn. autora) tam postaviť.“
Podľa vyjadrení archeologičky Tatiany Štefanovičovej, sa nám smejú aj Rakúšania. Keltské stavby objavili archeológovia v minulom a tomto roku na severnej terase hradu, pod bývalou Zimnou jazdiarňou z čias Márie Terézie, v okolí bývalej barokovej záhrady. Unikátnosť objavu spočíva v tom, že výskum odkryl minimálne tri samostatné murované stavby antického charakteru z 1. storočia pred naším letopočtom (p.n.l.) a z prelomu tisícročí. Takéto stavby mimo územia starovekej Rímskej ríše doteraz neobjavili.
Zachovali sa tu dvetisíc rokov staré múry, fragmenty zdobenej dlážky, ucelená liata dlážka, interiérová omietka. Výskum odkryl vzácne zlaté a strieborné keltské mince, rímske mince z 1. storočia p. n. l. a ďalšie artefakty. Objavy rímskych stavieb z obdobia ešte pred vznikom hranice Rímskej ríše, Limes Romanus sú natoľko dôležité, že sa naši archeológovia s nimi zapojili do Európskeho projektu Danube Limes Brand. V oblasti náleziska plánujú obnoviť barokovú záhradu s artefaktmi z minulosti a pod jej úrovňou vzniknú podzemné garáže.
