Mečiar sa k predchádzajúcemu spôsobu života vrátiť nechce.
TRENČIANSKE TEPLICE - Približne pred troma týždňami mu banskobystrickí lekári voperovali do srdca štvornásobný bajpas. Odvtedy sa šéf ĽS-HZDS Vladimír Mečiar (64) na verejnosti neobjavil. Novému Času sa však včera od jedného z koaličných lídrov podarilo získať exkluzívne interview.
O tom, čo ho dohnalo na
operačný stôl a aj o tom, že už nikdy nechce
v centrále strany zhasínať svetlá ako posledný.
Mečiar tiež otvorene priznáva, že politika sú na
90 percent zbytočné slová a gestá.
Ako sa momentálne cítite po náročnej operácii?
- Nemocničná posteľ nie je miesto odpočinku, je to miesto bilancií. Pohľad z tejto postele na život je iný. Aj na vlastný, aj na život a na starosti tých okolo nás. Operácia bola náročná. Treba sa s tým vyrovnať.
Akým spôsobom prebieha vaša rehabilitácia?
- Rehabilitačné cvičenia mi ukázali v nemocnici. Vybavili ma celým balíkom. Dokonca mi dali aj veľkú nafukovaciu loptu, ktorú musím fúkať niekoľkokrát denne. Jediné, čo nedodržiavam, sú prechádzky vonku, pretože zúri chrípková epidémia. Takže pohyb, nafukovanie nafukovacej lopty a chôdza. Ale len v uzavretom priestore.
Chystáte sa na kúpeľnú liečbu, ktorá sa po takejto operácii odporúča?
- O tom ešte uvažujem. Jednu ponuku zo zahraničia som aj dostal. Keď príde čas, rozhodnem sa kedy a kde ju budem absolvovať.
Čo vám najviac chýba z politiky? Zaujímate sa vôbec o to, čo sa v nej deje?
- Z politiky mi nič nechýba. Veci sa nedejú z večera do rána. Majú svoj vývoj. Vlastne teraz sa začínajú prejavovať len veci, ktoré boli rozrobené niekedy v novembri. Takže nič nové. Všetko sú len slová, gestá, na 90 % zbytočné. Všetko môže mať aj iný vývoj. Ďalej mám vynikajúce asistentky, ktoré ma nenechajú driemať ani chvíľu a držia ma spätého so všetkými informáciami, ktoré okolo mňa pulzujú. A niečo mi povedia aj médiá. Keď je času viac, tak „čumím do bedne“. Prijímam správy, ktoré dávajú, aj keď viem, že z politiky odhaľujú ani nie toľko ako dámske plavky na tele ženy.
Máte teraz pre seba veľa voľného času, čím si ho vypĺňate?
- Mám veľa voľného času z hľadiska toho, že nie som v práci. Ale nemám voľný čas, lebo ráno začína režim hygienou, potom pokračuje rôznymi druhmi cvičení, stretnutiami, a tak je v podstate zaplnený takmer celý deň. Aby to bolo trošku zaujímavé, tak si prepínam televízne obrázky, prečítam noviny, sem-tam zoberiem do rúk aj nejakú knihu a sem-tam sa porozprávam s niekým, s kým ten rozhovor stojí za to.
Uvažovali ste aj o prípadnej zmene kvality života, menej stresu, viac oddychu, život bez politiky a podobne?
- Zmena kvality života nie je otázka úvahy, ale nevyhnutnosti. V podstate, príčina mojej choroby nie je v tom, že by som pil, fajčil, že by som nemal režim alebo životosprávu, ale je v strese. Veľa som chcel pre druhých. Ak sa mám pre budúcnosť zachovať, musím nájsť rozumnú rovnováhu medzi sebou a mojím okolím. A viacej oddychovať. Už nikdy viac tak, že svetlo v kancelárii predsedu HZDS-ĽS bude posledné, ktoré sa v budove zhasína.
Čo vás v poslednom čase najviac rozveselilo, pobavilo?
- Rozveselili ma také dve naivné príhody. Keď som prišiel z nemocnice, tak som ukázal jazvy po chirurgických zákrokoch a 20-mesačná vnučka, ktorá stála medzi dverami, sa pokúšala z tejto vzdialenosti mi ich pofúkať, lebo som mal „bobo“. Keď som hovoril, že sa musím prechádzať, že je to podmienka, tak si dvakrát prišla po mňa, aby som sa išiel prechádzať. Nevedel som, kto koho podopiera, a kto koho vedie. Či ona mňa, alebo ja ju.
Kedy plánujete návrat do veľkej politiky?
- Otázka návratu do verejného života, nie do politiky, je otázka rýchlosti liečby a rehabilitácie. Neviem ju odhadnúť, či bude bez komplikácií, či s komplikáciami. Snažím sa pomáhať tak, aby to vyliečenie prebiehalo v podstate plynulo. Nemám sa kam vracať, lebo ani počas choroby som z politiky neodišiel. Aj v nemocnici ma hostia našli. Tí, čo potrebovali. Takže takmer denne bola politická návšteva. Ale návrat do predchádzajúceho spôsobu života nie je možný.
Ako sa momentálne cítite po náročnej operácii?
- Nemocničná posteľ nie je miesto odpočinku, je to miesto bilancií. Pohľad z tejto postele na život je iný. Aj na vlastný, aj na život a na starosti tých okolo nás. Operácia bola náročná. Treba sa s tým vyrovnať.
Akým spôsobom prebieha vaša rehabilitácia?
- Rehabilitačné cvičenia mi ukázali v nemocnici. Vybavili ma celým balíkom. Dokonca mi dali aj veľkú nafukovaciu loptu, ktorú musím fúkať niekoľkokrát denne. Jediné, čo nedodržiavam, sú prechádzky vonku, pretože zúri chrípková epidémia. Takže pohyb, nafukovanie nafukovacej lopty a chôdza. Ale len v uzavretom priestore.
Chystáte sa na kúpeľnú liečbu, ktorá sa po takejto operácii odporúča?
- O tom ešte uvažujem. Jednu ponuku zo zahraničia som aj dostal. Keď príde čas, rozhodnem sa kedy a kde ju budem absolvovať.
Čo vám najviac chýba z politiky? Zaujímate sa vôbec o to, čo sa v nej deje?
- Z politiky mi nič nechýba. Veci sa nedejú z večera do rána. Majú svoj vývoj. Vlastne teraz sa začínajú prejavovať len veci, ktoré boli rozrobené niekedy v novembri. Takže nič nové. Všetko sú len slová, gestá, na 90 % zbytočné. Všetko môže mať aj iný vývoj. Ďalej mám vynikajúce asistentky, ktoré ma nenechajú driemať ani chvíľu a držia ma spätého so všetkými informáciami, ktoré okolo mňa pulzujú. A niečo mi povedia aj médiá. Keď je času viac, tak „čumím do bedne“. Prijímam správy, ktoré dávajú, aj keď viem, že z politiky odhaľujú ani nie toľko ako dámske plavky na tele ženy.
Máte teraz pre seba veľa voľného času, čím si ho vypĺňate?
- Mám veľa voľného času z hľadiska toho, že nie som v práci. Ale nemám voľný čas, lebo ráno začína režim hygienou, potom pokračuje rôznymi druhmi cvičení, stretnutiami, a tak je v podstate zaplnený takmer celý deň. Aby to bolo trošku zaujímavé, tak si prepínam televízne obrázky, prečítam noviny, sem-tam zoberiem do rúk aj nejakú knihu a sem-tam sa porozprávam s niekým, s kým ten rozhovor stojí za to.
Uvažovali ste aj o prípadnej zmene kvality života, menej stresu, viac oddychu, život bez politiky a podobne?
- Zmena kvality života nie je otázka úvahy, ale nevyhnutnosti. V podstate, príčina mojej choroby nie je v tom, že by som pil, fajčil, že by som nemal režim alebo životosprávu, ale je v strese. Veľa som chcel pre druhých. Ak sa mám pre budúcnosť zachovať, musím nájsť rozumnú rovnováhu medzi sebou a mojím okolím. A viacej oddychovať. Už nikdy viac tak, že svetlo v kancelárii predsedu HZDS-ĽS bude posledné, ktoré sa v budove zhasína.
Čo vás v poslednom čase najviac rozveselilo, pobavilo?
- Rozveselili ma také dve naivné príhody. Keď som prišiel z nemocnice, tak som ukázal jazvy po chirurgických zákrokoch a 20-mesačná vnučka, ktorá stála medzi dverami, sa pokúšala z tejto vzdialenosti mi ich pofúkať, lebo som mal „bobo“. Keď som hovoril, že sa musím prechádzať, že je to podmienka, tak si dvakrát prišla po mňa, aby som sa išiel prechádzať. Nevedel som, kto koho podopiera, a kto koho vedie. Či ona mňa, alebo ja ju.
Kedy plánujete návrat do veľkej politiky?
- Otázka návratu do verejného života, nie do politiky, je otázka rýchlosti liečby a rehabilitácie. Neviem ju odhadnúť, či bude bez komplikácií, či s komplikáciami. Snažím sa pomáhať tak, aby to vyliečenie prebiehalo v podstate plynulo. Nemám sa kam vracať, lebo ani počas choroby som z politiky neodišiel. Aj v nemocnici ma hostia našli. Tí, čo potrebovali. Takže takmer denne bola politická návšteva. Ale návrat do predchádzajúceho spôsobu života nie je možný.
