BRATISLAVA - Ľudské práva na Slovensku nie sú v kurze. Dôvodom je podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej to, že si to orgány verejnej správy môžu dovoliť.
Orgány podľa jej slov neboli vystavené takému tlaku, akému by mali byť, a to zo strany verejného ochrancu práv aj iných inštitúcií. "V tom prípade, keď na nie je vyvíjaný taký tlak, ako by mal byť, môžu fungovať presne tak, ako fungujú," povedala ombudsmanka.
V prípade vzťahu vlády či parlamentu k inštitúcii ombudsmana by mala táto otázka smerovať práve k nim. Dubovcová podľa jej slov pri svojej práci postupuje podľa zákona, plní si svoju úlohu a robí presne to, na čo je ombudsmanská inštitúcia v právnom štáte zriadená. Verejná ochrankyňa práv predkladá svoje vyrozumenia vláde a NR SR, a to v prípade, že niektorý orgán verejnej správy neplní a neprijíma opatrenia.
"Parlamentu svoje zistenia predkladám s tým, že ten prijme opatrenia alebo ich iniciuje," poznamenala. Príkladom ich vzájomného vzťahu je neprijatie opatrení v prípade zistení Dubovcovej pri zásahu v osade v Moldave nad Bodvou z 19. júna minulého roku. Ombudsmanka považuje rok po zásahu za neprijateľné, že ministerstvo vnútra ani vláda sa jej zisteniami vôbec nezaoberali. "Predložila som do parlamentu mimoriadnu správu, teraz svoje zistenia opakujem v riadnej správe, no zatiaľ nemám informáciu o tom, že by sa niekto zaoberal prijatím opatrení, pritom som navrhla také, ktoré sú mimoriadne dôležité," informovala.
Dubovcová sa pod vplyvom svojich zistení snažila predovšetkým o to, aby boli na policajných oddeleniach nainštalované kamery. Existujú podľa nej prípady, keď boli ľudia niekoľko hodín zadržiavaní bez právneho dôvodu, pričom ich polícia prepustila až v noci. "Takíto ľudia nemajú žiadnu právnu ochranu a nemajú ochranu ani pred prípadnou svojvôľou polície, preto spôsob, ako ich polícia vybavuje, je mimoriadne dôležitý," povedala s tým, že práve preto kamery navrhla. Tie sú však dôležité aj v prípade policajných akcií, ktoré podľa jej slov niekedy snímajú, niekedy nie, niekedy ich zverejnia, inokedy záznam nezverejnia.
Toto treba jednoznačne upraviť, pripomenula. Za najdôležitejšie však verejná ochrankyňa práv považuje zriadenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu v prípadoch, ak existuje podozrenie z nesprávneho postupu alebo porušenia práva policajným orgánom. Verejná ochrankyňa práv tiež nedostala slovo 8. januára na rokovaní vlády, kde chcela takisto hovoriť o spomínanom zásahu polície. "Nevypočutie ochrankyne práv v parlamente a vo vláde je prejavom arogancie charakteristickej pre nedemokratické režimy,“ uviedlo na podporu Dubovcovej Centrum pre výskum etnicity a kultúry (CVEK).
Podľa Eleny Gallovej Kriglerovej z CVEK je Jana Dubovcová prvá, ktorá začala naozaj razantne robiť veci, poukazujúce na zásadné porušenie práv ľudí zo strany štátnych orgánov. "Myslím si, že práve to, že to robí, niekomu veľmi prekáža a preto ju tak vehementne odmietajú a bojkotujú," poznamenala. Keď bol podľa jej slov vo funkcii predchádzajúci ombudsman Pavel Kandráč, všetky správy boli prijímané, nikdy o nich nebola žiadna diskusia, veľmi potichučky všetko prešlo, pričom o tom verejnosť nediskutovala. "Nepoukazoval na naozaj závažné problémy. Ona je prvá, ktorá to urobila a práve preto sa deje to, čo sa deje," pripomenula. Na Slovensku je podľa nej veľká arogancia moci politikov, pretože ľudské práva a podobné témy nevnímajú ako dôležité. "My ako mimovládky sa s tým stretávame už desiatky rokov a už sme si na to trošku zvykli, že to málokto počúva, lenže ombudsmanka predstavuje štátnu inštitúciu, pričom má naozaj aj určitú moc na to, aby niečo menila," uzavrela Gallová Kriglerová s tým, že štát na to musí reagovať, no "reaguje tak, ako reaguje."
