BRATISLAVA - Vyšetrovanie minuloročného policajného zásahu na ulici Budulovská v Moldave nad Bovdou pripomína podľa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej prípad Hedvigy Malinovej. Postup inšpekcie ministerstva vnútra a Generálnej prokuratúry SR je podľa jej slov úplne neprijateľný, čo umocňuje jeho uzavretosť pred verejnosťou.
Ako informoval ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko, Dubovcová tento týždeň prijala delegáciu Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva (ODIHR) zastúpenú odborníkmi z Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) a inými medzinárodnými inštitúciami. Úrad sa zaujímal o vzťahy policajných zložiek na Slovensku s rómskou komunitou.
Ombudsmanka zástupcov ODIHR informovala o jej zisteniach, ktoré sa týkali polície vo vzťahu k rómskej menšine. Upozornila na neprijatie opatrení vyplývajúcich z mimoriadnej správy pre NR SR a z vyrozumenia predloženého vláde SR v roku 2013, ktoré doteraz neboli riadne prerokované. Ako najdôležitejšie opatrenie, ktoré nebolo prijaté, spomenula Jana Dubovcová zriadenie nezávislého vyšetrovacieho orgánu, ktorý má v prípade pochybností vyšetrovať postupy polície. Jeho zriadenie je podľa jej slov v záujme štátu, na ktorý padá tieň podozrenia pre viacero doterajších vyšetrovaní.
Jana Dubovcová poukázala napríklad na vyšetrovanie policajného zásahu v Moldave nad Bodvou. Opakovane ho vedie inšpekcia ministerstva vnútra. Z najnovších informácií podľa ombudsmanky vyplýva, že poškodení majú byť vyšetrení znalcom - psychológom a znaleckými technikami majú byť posúdené ich rozumové schopnosti, schopnosť správne vnímať a interpretovať bežné sociálne situácie, štruktúru a dynamiku ich osobnosti a možnosť ovplyvňovať ich úsudok inou osobou.
"Hodnotím to ako spochybňovanie mentálnej integrity a kapacity poškodených. Tieto postupy majú potenciál spochybňovať dôveryhodnosť štátu a polície a iba dokazujú, že štát musí mať nezávislý vyšetrovací orgán," poznamenala Dubovcová. Ako ďalej dodala, je potrebné si uvedomiť, že v prípade takýchto pochybností je nositeľom dôkazného bremena štát a bez nezávislého vyšetrenia túto povinnosť nemôže uniesť.
Zástupcov Úradu pre demokratické inštitúcie a ľudské práva ombudsmanka informovala aj o ďalšom opatrení, ktoré Slovensko dodnes neprijalo. Ide o monitorovanie spôsobu vybavenia osôb počas ich predvedenia na policajné oddelenia za účelom overenia totožnosti.
Zástupcovia ODIHR sú na oficiálnej návšteve Slovenska od 27. do 31. októbra, tím vedie vyššia poradkyňa pre OBSE Mirjam Karoly. V delegácii sú aj experti Strategickej jednotky policajných záležitostí OBSE a Úradu vysokej komisárky OBSE pre národnostné menšiny a nezávislí experti.
Stanovisko Generálnej prokuratúry SR
"V súvislosti s vyšetrovaním policajného zásahu v Moldave nad Bodvou doposiaľ prípravné konanie ukončené nebolo. Prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov koná pod dohľadom prokurátora Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a postupuje v súlade so zákonom." informovala hovorkyňa Generálnej prokuratúry SR Andrea Predajňová a dodala, že vyšetrovateľ SKIS MV SR postupuje v prípravnom konaní plynule a zákonne. Doposiaľ vykonal 68 výsluchov poškodených, 81 výsluchov príslušníkov PZ, 27 výsluchov ďalších svedkov a iné úkony potrebné pre náležité objasnenie veci.
"Hodnotiť postup prokurátora Generálnej prokuratúry SR a prokurátora Krajskej prokuratúry Prešov bez znalosti trestnej veci a vyšetrovacieho spisu ako „úplne neprijateľný“ – podľa slov ombudsmanky Dubovcovej, sa javí ako neštandardný najmä, ak hodnotenie a akákoľvek ingerencia do postupu orgánov činných v trestnom konaní nepatrí do pôsobnosti a právomoci verejného ochrancu práv," konštatovala Predajňová a dodala: "Zároveň je pre Generálnu prokuratúru SR nepochopiteľné porovnanie tejto trestnej veci s trestnou vecou obvinenej Hedvigy Ž.M."
Ako hovorkyňa ďalej pre Topky uviedla, prokurátor Generálnej prokuratúry SR a prokurátor Krajskej prokuratúry Prešov postupujú aj v tomto prípade štandardným spôsobom. "Odmietame akékoľvek nepodložené vyjadrenia spochybňujúce kvalitu a zákonnosť vykonávaných procesných úkonov. Takéto vyjadrenia skôr navodzujú dojem zo zasahovania do nezávislosti orgánov činných v trestnom konaní. Zároveň sa domnievame, že poskytovať neúplné informácie nezodpovedajúce skutočnosti - bez znalosti vyšetrovacieho spisu a vyjadrenia príslušných orgánov činných v trestnom konaní - relevantným zahraničným inštitúciám, môže viesť k poškodzovaniu dobrého mena Slovenskej republiky v zahraničí," dodala.
"Zdôrazňujeme, že na základe rovnakej ústavnej úpravy obidvoch štátnych orgánov ako orgánov ochrany základných ľudských práv a slobôd, má byť ich spoločný postup pri napĺňaní tohto cieľa a nie vytváranie akýchkoľvek prekážok pre jeho napĺňanie," uzavrela Predajňová.
