BRATISLAVA – Veľkonočným sviatkom predchádza pôstne obdobie. Popolcovou stredou sa pre kresťanov začínal Veľký pôst, teda čas pokánia a prípravy na najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka. Od nepamäti bolo toto obdobie spojená najmä s obmedzovaním jedla a zábavy. Tradícia trvá až dodnes. Po pôste však nasleduje hojnosť a dobroty na sviatočných stoloch. Uznávaný glosátor, autor a znalec dejín, bratislavský spisovateľ a historik Vladimír Tomčík hovorí o sviatočnom jedle spred pol tisícročia, ktoré bolo na stoloch bohatých, ale aj chudobných. Možnože nejakú dobrotu z minulosti pripravujete doteraz.
Popolcovou stredou sa pre kresťanov začínal Veľký pôst, teda čas pokánia a prípravy na najvýznamnejšie sviatky cirkevného roka Veľkú noc. Veľký pôst sa netýkal len jedla, ale aj celého spôsobu života. Už sa nekonali žiadne zábavy, svadby a iné oslavy, či spoločenské stretnutia. Nespievalo sa, muži odkladali fajky, nepili alkohol a ľudia sa obliekali do tmavých šiat. Nejedlo sa mäso, nemastilo sa masťou, nepoužíval sa bežný olej, len ľanový.
Prečo sa postíme a akú má pôst tradíciu
„Pred päťsto rokmi bol pôst nábožensky motivovaný a bol aj reakciou na odmietanú predstavu žravej pohanskej konzumácie mäsa a dobové presvedčenie, že mäso podnecuje neviazanú sexualitu,“ ozrejmuje Tomčík a dodáva: „Pôstna strava bola veľmi jednoduchá, išlo vlastne o redukčnú diétu, ľudia sa zriekali nielen mäsa, ale aj všetkých produktov teplokrvných zvierat ako vajec, mlieka, či syra.“ Pôsty síce prispievali k udržaniu štíhlej línie, treba však povedať, že ideál krásy v tej dobe bol iný. Byť tučným bolo krásne, bol to znak bohatstva a blahobytu. Spomeňme si na Rubensove maľby a nakoniec aj hrdinka slávneho benátskeho dramatika Carla Goldoniho deklamovala: „Pane, ak chcete byť môj, chcem vás krásneho, tlstého a mohutného“.
„Peter Ševčovič písal, že mnohé bratislavské dámy si Veľký pôst dobrovoľne sprísňovali. Aj svojich najbližších nútili po tri dni jesť len tri oriešky a zapíjať ich dobrým prírodným malokarpatským vínom. Takáto redukčná diéta musela prospievať podráždeným žlčníkom, zmenšovala tukové vankúše a starším odľahčovala bolesti kĺbov,“ vysvetľuje historik so slovami, že to už bola nová, moderná doba.
Veľkonočné symboly a dobroty
K veľmi starej veľkonočnej tradícii patrí pečenie jahňaťa či kozlaťa, ktoré symbolizovali nevinnú obeť Ježiša Krista – Baránka Božieho. Keď sa nepiekol baranček, tak sa aspoň piekol ako koláč v hlinenej či plechovej forme. Súčasťou našej veľkonočnej symboliky je spolu s vajíčkami, kuriatkami, barančekmi aj zajac, pritom zajac je v našej tradícii relatívne novým fenoménom (ak pri storočiach môžeme hovoriť o novosti). Zajac bol pre svoju plodnosť starogermánskym kultovým zvieraťom – aj názov nemeckej Veľkej noci – Ostern – sa odvíja od pohanskej bohyne Ostery.
Starým spôsobom, pomocou kresadla a práchna sa symbolicky zapaľoval nový oheň. Všetky ohne v dome. Obradu sa hovorievalo pálenie Judáša, spálili sa staré sviečky i olej z lámp, vychladnuté uhlíky z pece sa dávali na povalu ako ochrana pred požiarom a popolom sa posypávala aj kapusta, aby ju nezožrali húsenice. Na Bielu sobotu sa pripravovali koše so šunkou, klobásou, slaninou, chlebom, koláčmi a vajíčkami, ktoré azda vo všetkých euroázijských kultúrach symbolizujú kolobeh života, plodnosť a kontinuitu života. Koše sa nosievali a dodnes nosia, najmä na východnom Slovensku, posväcovať.
Tradičným veľkonočným jedlom (od 14. stor.) je mazanec plnený tvarohom. Tvaroh mal u Slovanov obradný význam a dodnes sa pripravuje pascha, na východe sirek. Jedli sa pokrmy z vajec, vajcia sa varili, farbili a rozličným spôsobom ozdobovali. „Vzory na krasliciach môžu pochádzať až zo staroveku, sú plné symbolov, ktorým dnes už ani nerozumieme. Takéto vajíčka poznáme už z čias pred viac ako štyritisíc rokmi a zachovali sa i doklady, že naši predkovia ich používali už v siedmom storočí,“ hovorí historik. Vajíčka alebo ich škrupiny sa zaorávali do brázdy na poli a mali zabezpečovať bohatú úrodu. Dávno so symbolikou zaorávania vajec súvisel aj sexuálny styk priamo na poli, ktorým ľudia prosili nadpozemské sily o zrodenie nového života a prosperity.
Slávnostný veľkonočný obed
Masť, ktorá zostala po varení údeného mäsa, sa odkladala a považovala sa tiež za liečebný prostriedok. A o bohatstve pokrmov sa hovorievalo: „Na Velikú noc najeme sa moc. A keď príde ducha, bude do pôl brucha.“ A ak by sme si chceli predstaviť taký slávnostný veľkonočný obed pred pol tisícročím a pochopiť význam týchto sviatkov pre stredovekého človeka, stačí si len zalistovať v histórii. Bratislavský majster – striebrotepec mal na obed teliatko, kaleráb s bravčovými paprčkami, mladú hus, divinu, rezance s medom, mliekom a kyslou smotanou.
Na panskej tabuli bola v ten istý čas pečienka, polievka s chlebom. Klobása a karé z diviny, šalát, dva kapúny plnené hrozienkami, dve teľacie hlavy, baranina varená s ryžou a mandľovým mliekom, divinová pečienka, teľacie s korením, mladý kel s jaternicou, malé mäsové tortičky, kel s bravčovými kotletami, zajac v čiernej omáčke, celý hovädzí jazyk v ovocnom pyré, kapún na košecký spôsob, celé ryby pečené v soli, olivy, krvavničky, mäso z vola, páv v sivej omáčke, šunka, varená bravčová hlava, ovocie, granátové jabĺčka, gaštany a rôzne sladkosti z medu, uzatvára bratislavský historik.
