BRATISLAVA – Dodávky plynu môžu byť zastavené.
"Cítim túto hrozbu ako veľmi reálnu, pretože to nie je fikcia. Už raz sme to zažili, v roku 2009, keď dodávky plynu boli prerušené. Pokiaľ nedôjde k intenzívnym rokovaniam, tak táto hrozba je mimoriadne vysoká," uviedol dnes v diskusnej relácii televízie TA3 V politike predseda vlády SR Robert Fico (Smer-SD).
Poznamenal, že Ukrajinci nie sú pripravení platiť za plyn. "Ako keby hrali hru, že teraz sme tu, tak sa o nás pobite. A kto nám dá viacej, tak k tomu sa nejakým spôsobom pripojíme. Som rád, že podpísali s EÚ asociačnú dohodu, ale ak chcú od niekoho finančnú pomoc, tak si doma musia splniť nejaké domáce úlohy. To nie ja tak, že niekto teraz za nich zaplatí 2,2 miliardy dolárov, ktoré dlhujú Gazpromu za dodaný plyn. Nie je to tak, že im teraz niekto zaplatí ďalšie miliardy dolárov na reformy vo svojej vlastnej krajine. Oni musia doma niečo urobiť," zdôraznil.
Ukrajina sa podľa slov ministra zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Miroslava Lajčáka (nominant Smer-SD) nechystá platiť za zemný plyn Rusmi požadovanú cenu. "Z tých rokovaní, ktoré som v Kyjeve mal, jasne vyplynulo, že ukrajinskí partneri sa nechystajú platiť tú súčasnú cenu, teda 485 dolárov za 1000 metrov kubických (m3). Tu teda vzniká podstatne väčší problém, než je slovenský reverz. Problém, ktorý sa nevyrieši medzi Slovenskom a Ukrajinou, bude ho nutné riešiť na úrovni EÚ, samozrejme za účasti Ruskej federácie. Pre mňa je dôležité, aby reverzný tok zo Slovenska na Ukrajinu nebol vnímaný ako nejaký problém, pretože reálne tu problém nevidím," poznamenal šéf slovenského rezortu diplomacie.
Podľa slov analytika Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku Alexandra Dulebu "sme bližšie k plynovej kríze". "Určite áno, pretože na jednej strane je pochopiteľná snaha ukrajinskej strany momentálne nenapĺňať svoje plynové zásobníky v cene plynu, ktorá sa pohybuje na úrovni takmer 500 dolárov za 1000 m3," myslí si Duleba. Ukrajinská strana podľa neho ráta s tým, že by mohla nakúpiť plyn z EÚ za oveľa nižšie ceny. "Vyjednávacia pozícia Ukrajiny má však nejaké časové limity. Najneskôr v júni, v júli by ukrajinské zásobníky mali byť naplnené na kapacitu minimálne 11,5 miliardy m3, aby bolo možné zabezpečiť technický tranzit plynu z Ruskej federácie do SR a ďalej. Máme tu teda ešte nejaký priestor na rokovania a ja som optimista. Nevylučujem však, že Rusko sa rozhodne úplne prerušiť dodávky plynu cez Ukrajinu," dodal.
Na plynovú krízu sme dnes pripravení lepšie, tvrdí Malatinský
Na plynovú krízu sme dnes pripravení lepšie ako v roku 2009, povedal v relácii RTVS O 5 minút 12 minister hospodárstva Tomáš Malatinský. "Na jednej strane si myslím, že na ten problém zastavenia dodávok plynu sme lepšie pripravení, ale musím povedať, že ten problém na Ukrajine vidím politicky vážnejšie ako vtedy, pretože do toho vstúpili iné faktory, ako napríklad oddelenie Krymu," uviedol Malatinský. Nájsť kompromisné riešenie medzi Ruskom a Ukrajinou je dnes podľa neho oveľa zložitejšie. Pre Slovensko by podľa šéfa rezortu hospodárstva bolo najlepšie, ak by cez naše územie prúdil plyn na západ aj na východ. "Pre nás by bolo najvýhodnejšie, ak by bol akceptovaný reverzný tok Ruskom a mohli sme maximálne využiť kapacity, teda západná Európa by bola normálne zásobovaná v tých objemoch, ktoré má Eustream dohodnuté, a ešte paralelne by boli potrubné systémy využívané na reverz. Takýto systém by sme podporovali," dodal.
Na prerušenie dodávok plynu sme lepšie pripravení aj podľa predsedu Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti Jána Hudackého (KDH). "Medzitým sme vyriešili dodávky reverzným spôsobom z Česka a Rakúska, vyriešili sme výrazné problémy, ktoré v roku 2009 neboli vyriešené," poznamenal Hudacký. Energetická bezpečnosť na Slovensku je dnes podľa neho ohrozená menej ako pred piatimi rokmi. Spotreba plynu v zimných mesiacoch podľa Malatinského prekračuje 20 miliónov metrov kubických, v letných mesiacoch spotreba klesá na osem miliónov. Zásobníky plynu by dnes vedeli pokryť zhruba 140 dní normálnej spotreby. V prípade, že by plyn nebol, najväčšie problémy by podľa Malatinského mal chemický priemysel. "To sú veľkí spotrebitelia plynu, keby aj ropa bola a nebol by plyn, tak v rafinérii sa nedá pracovať," dodal Malatinský.
Hospodárstvo štátu by podľa ministra mohlo utrpieť aj v prípade prijatia sankcií voči Ruskej federácii. "Ak by boli sankcie Ruska opätované, tak sa dotknú nielen infraštruktúrnych dodávok ropy a plynu, ale mnoho podnikov by malo problémy. Robili sme si analýzy, s Ruskom má mnoho firiem čulé styky, ktoré by boli ohrozené," doplnil. Podľa Hudackého by veľké dopady pocítil automobilový priemysel. "Je to nosný priemysel na Slovensku, do Ruska vyvážame značnú časť vyrobenej kapacity, toto odvetvie by to určite postihlo," myslí si. Poslanec je presvedčený, že negatívny vplyv by to malo aj na turizmus a cestovný ruch. V poslednom čase k nám podľa Hudackého prichádza veľa ruských i ukrajinských turistov
