BRATISLAVA - Dnes si pripomíname výročie založenia Svetovej zdravotníckej organizácie (World Health Organization, WHO). Od roku 1948 oslavuje WHO a s ňou celý svet v tento deň Svetový deň zdravia.
Tohtoročnou hlavnou témou sú choroby prenášané vektormi. Pod týmto názvom sa skrývajú infekčné ochorenia spôsobené najčastejšie vírusmi alebo baktériami, ktorými sa človek nakazí od zvierat, ktoré ich prenášajú. Riziko vzniku týchto ochorení existuje u viac ako polovice svetovej populácie.
"Ročne zomrie na takéto choroby viac než milión ľudí. O aké choroby ide? Najnebezpečnejšou z hľadiska úmrtnosti je jednoznačne malária, ktorá každoročne zabíja viac než pol milióna ľudí," ozrejmila riaditeľka kancelárie WHO na Slovensku Darina Sedláková. Ako dodala, najrýchlejšie rozširujúcou sa chorobou prenášanou vektormi je však horúčka dengue, ktorej výskyt za uplynulých 50 rokov vzrástol až 30-násobne. "Medzi pre nás exotické ochorenia zaraďujeme schiztosomiázu, leišmaniázu, chorobu chikungunya, Chagasovu chorobu alebo žltú horúčku," doplnila.
Podľa Sedlákovej ani ľudia v Európe a na Slovensku sa nevyhnú chorobám prenášaným vektormi. "Pre naše klimatické pásmo je najvýraznejším predstaviteľom vektorov, ktoré prenášajú nebezpečné choroby, kliešť. Kliešte prenášajú vírus, ktorý spôsobuje kliešťovú encefalitídu (zápal mozgových blán) a baktériu, ktorá spôsobuje lymskú boreliózu," priblížila Sedláková. Ako dodala, obe ochorenia sú nebezpečné, lebo môžu trvalo poškodiť centrálnu nervovú sústavu a v niektorých prípadoch viesť aj k smrti.
"Aj keď drvivá väčšina kliešťov nie je infekčná a spôsobuje 'len' uštipnutie a cicanie krvi, jedno až dve percentá sú prenášačmi spomínaných ochorení. Na Slovensku je podľa odborníkov 37 endemických oblastí s infikovanými kliešťami najmä okolo rieky Váh a na východnom Slovensku, ale istý si človek nemôže byť nikde," zdôraznila. Každý rok je hlásených asi 100 ochorení na encefalitídu a kým borelióza bola v minulosti veľmi zriedkavá, v ostatných rokoch jej výskyt najmä vo východných okresoch dramaticky stúpa.
Sedláková upozornila, že do Európy bolo vlani "importovaných" 5000 prípadov malárie z tropických krajín. "Objavili sa aj prípady horúčky dengue, ktorá sa v Európe nevyskytla viac ako 60 rokov a mení sa geografické rozdelenie niektorých dlho sa vyskytujúcich ochorení v regióne, ako je leišmaniáza a spomínaná lymská borelióza. Pre európsky región je to jasný signál, že choroby prenášané vektormi môžu v ďalších rokoch naberať na intenzite," dodala.
Cieľom kampane pri príležitosti Svetového dňa zdravia je zvýšenie povedomia o hrozbe, ktorú predstavujú vektory a choroby nimi prenášané. Proti niektorým ochoreniam sa dá zaočkovať, napríklad proti žltej horúčke, japonskej encefalitíde a kliešťovej encefalitíde.
