BRATISLAVA - Píše sa marec 1914 a do rozpútania prvej svetovej vojny zostávajú štyri mesiace. Už v tomto období to však v Európe vrie a správy v slovacikálnych novinách informujú o zbrojení Ruska, Nemecka aj asentírkach v Rakúsku. Okrem toho sa v tlači objavili aj príspevky o plánoch na rozdelenie rakúsko-uhorskej monarchie, ktorú si mali rozobrať okolité štáty, čím by vraj na kontinente opäť zavládol pokoj. Osud Slovákov a Čechov však našich susedov až tak veľmi nezaujímal.
Dovtedy najväčší vojnový konflikt v dejinách ľudstva trval od 28. júla 1914 do 11. novembra 1918 a zámienkou na jeho začatie bol atentát na následníka rakúsko-uhorského trónu Františka Ferdinanda d’Este, ktorý ako vrchný inšpektor armády prišiel na manévre a na ich záver navštívil Sarajevo, hlavné mesto Bosny. Jeho aj jeho manželku zastrelil počas cesty autom mladý študent Gavrilo Princip, člen srbskej teroristickej organizácie. O mesiac neskôr vypovedalo Rakúsko-Uhorsko vojnu Srbsku, no už predtým vládlo v Európe veľké napätie, o čom písali aj viaceré "naše" noviny.
V zahraničnej rubrike Slovenského denníka vydaného 22. marca 1914 sa objavil článok o špekuláciáh týkajúcich sa podelenia rakúsko-uhorskej monarchie. Nebol však jediným periodikom, ktoré sa o ne zaujímalo. Už dva dni predtým uverejnil podobný príspevok aj Slovenský týždenník, ktorý sa zameral najmä na to, čo sa stane so Slovákmi a Čechmi. A ako sa podľa jeho informácií ukazovalo, veľký "hlad" po týchto národoch medzi našimi susedmi zase napanoval.
O tom, že vojna bola na spadnutie, svedčili aj ďalšie príspevky zverejnené v marcových novinách, ktoré na internetovej stránke svojho projektu sprístupnila Slovenská národná knižnica v digitálnej podobe. Rusko aj Nemecko, ktoré stáli na znepriatelených stranách, zvyšovali počet vojakov v armáde, zbrojili čoraz viac a usporiadávali manévre. V Slovenských ľudových novinách sa 20. marca zmienili aj o plánovej júnovej návšteve následníka rakúsko-uhorského trónu v Bosne.
Pokojne však nebolo ani na Balkáne, v Anglicku, či Rumunsku.
