TREBIŠOV/HEJCE - Jeden mal sedieť v osudnom AN-24, druhý bol po celej tragédii na kopci Borsó ako prvý.
Vojtech Merašický (47) žije len vďaka príkazu veliteľa, ktorý jeho vtedajší odlet z Kosova preložil. Péter Kormos zas 19. januára 2006 medzi troskami lietadla objavil jediného človeka, ktorý celú tragédiu prežil. Muži, ktorí sa nikdy nestretli, ani jeden však ten januárový štvrtok 2006 nedokáže vymazať z pamäti.
V lietadle mal sedieť aj on
TREBIŠOV - Na príkaz veliteľa neletel Vojtech Merašický (47) pred rokom osobným lietadlom AN-24, ale spolu s nákladom. Z Kosova sa tak na rozdiel od svojich kolegov a kamarátov vrátil domov živý a zdravý. „To nešťastie ma poznačilo do konca života!“ hovorí Trebišovčan. V deň odletu z misie domov ho veliteľ roty prekvapil. „Prikázal mi sprevádzať náklad. Trochu som sa s ním aj pochytil, lebo mi dvihol adrenalín. Až neskôr sa ukázalo, že mi vlastne zachránil život, pričom on sám zahynul...“ opisuje so smútkom v očiach muž, ktorý v armáde odslúžil 24 rokov. S celou tragédiou sa stále nedokáže vyrovnať. „Stratil som všetkých kamarátov. Úplne sa mi zmenil život. Prichytil som sa možno až pri hlúposti: kým predtým som sa smrti bál, teraz verím, že sa so spolubojovníkmi ešte raz niekedy stretnem!“ Zájsť na miesto nešťastia zatiaľ nenašiel odvahu.
Objavil jediného žijúceho
HEJCE - Péter Kormos z maďarskej dedinky Hejce bol na kopci Borsó po leteckej tragédii medzi prvými. Z dvora má výhľad na osudnú horu. Ako prvý objavil aj jediného žijúceho vojaka Martina Farkaša. Pri spomienke na leteckú katastrofu ho ešte aj teraz zamrazí. „Keď pozriem na kopec, alebo keď sneží, mám pred očami celé nešťastie. Pováľané kusy lietadla, nehybné telá, všetko z tej osudnej noci sa mi vynorí v pamäti,“ spomína na noc, keď bolo okolo mínus 15 stupňov Celzia a sneh po kolená. „Objavili sme Martina Farkaša, ihneď sme ho pomáhali preniesť čo najbližšie k lekárskej pomoci,“ dodáva. Najväčšie zimomriavky má však dodnes zo spoločnej rozlúčky 42 mŕtvych vojakov v Prešove. „Plačúce matky, deti, ale i vojaci. Bolo to veľmi smutné.“ Od nešťastnej tragédie bol na kopci niekoľkokrát - či už oficiálne s políciou a armádou, ale i s turistami. S Martinom Farkašom sa doteraz nemal možnosť osobne stretnúť.