BRATISLAVA - Viac ako štvrtina žiakov sa priznala k tomu, že ubližovali spolužiakovi. Zistila to Štátna školská inšpekcia, ktorá v minulom školskom roku v 86 školách zisťovala bezpečnosť prostredia. Údaje obsahuje Správa o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách a školských zariadeniach v Slovenskej republike v školskom roku 2012/2013, ktorú na dnešnej 92. schôdzi prerokuje kabinet.
Podľa zistení Štátnej školskej inšpekcie sa v škole necítilo bezpečne 14 percent detí. Na otázku, či sa v škole cítia bezpečne, odpovedalo áno viac ako 70 percent chlapcov a o niečo menej dievčat. Osobnú negatívnu skúsenosť so šikanovaním priznala štvrtina chlapcov a 20 percent dievčat. Svedkom šikanovania niekoho iného bolo 43 percent žiakov.
Zo spolužiakov má niekedy strach približne 12 percent chlapcov a viac ako 15 percent dievčat. So šikanovaním sa deti najčastejšie stretávali počas prestávok, ale aj mimo školy. Školáci sa pri oznámení agresívneho správania obracali najmä na rodičov, priateľov a spolužiakov, v menšej miere na triednych učiteľov. Výchovného poradcu a koordinátora prevencie vyhľadali zriedkavejšie.
Najčastejšie sa deti stretli pri šikanovaní s ponižovaním - urážaním, vysmievaním sa a zastrašovaním. Nasleduje telesné napadnutie a poškodzovanie vecí. Podľa dievčat prevládali rôzne spôsoby ponižovania, podľa chlapcov zas fyzické útoky.
Štátna školská inšpekcia kontrolovala v minulom školskom roku bezpečnosť v 86 školách. Informácie získavala z rozhovorov, dotazníkov i dokumentov školy. Pri prevencii pred agresívnym správaním uprednostnili žiaci dôveru k rodičom, za dôležitú považujú aj otvorenosť vo vzťahu k učiteľom.
Z iných možností zdôraznili kontrolu tried dozor konajúcimi učiteľmi cez prestávky, posilnenie odvahy svedkov oznámiť zodpovednej osobe negatívne správanie sa svojich spolužiakov či nainštalovanie kamerového systému. Deti by uvítali viac rozhovorov so psychológmi, kolektívne sedenia so vzájomnou komunikáciou a výmenou názorov, viac výchovných podujatí, veľkú váhu priradili správnej výchove v rodinách.
Ministri dnes posúdia, či sa môže Súkromná Vysoká škola v Sládkovičove premenovať na Vysokú školu Danubius. O zmenu názvu požiadala škola pre zmeny vo vlastníckych štruktúrach. Okrem toho sa v budúcnosti nechce obmedzovať len na mesto Sládkovičovo a okolitý región, ale chce pôsobiť globálne, celoslovensky, s ambíciou získavať aj zahraničných študentov. Ministerstvo školstva odporúča vláde, aby zmenu schválila.
Na Slovensku žije podľa štatistík 25 529 štátnych príslušníkov tretích krajín s legálnym pobytom. Ide o jeden z najnižších počtov v celej Európskej únii. Slovensko je napriek nízkemu počtu cudzincov treťou najhoršie integrujúcou krajinou. Uvádza sa to v predkladacej správe Návrhu Integračnej politiky SR, ktorý má na stole vláda.
Návrh integračnej politiky identifikuje aj niektoré kľúčové problémy, prečo máme v tejto oblasti také medzery. Cudzinci napríklad nemajú dostatok adekvátnych informácií, ktoré by im pomohli začleniť sa. Zjavné sú komunikačné problémy na úrovni úradov. Mnohé integračné aktivity zase zabezpečuje výlučne tretí sektor. V neposlednom rade prevládajú v slovenskej spoločnosti predsudky, strach a stereotypy, píše sa v materiáli.
