BRATISLAVA - Vláda sa dnes oboznámi so správou o stave a úrovni výchovy a vzdelávania v školách v minulom školskom roku, ktorú vypracovala Štátna školská inšpekcia.
Dokument vychádza z výsledkov kontroly a hodnotenia kvality škôl a školských zariadení získaných z 1808 inšpekcií. Informuje napríklad o skúsenosti žiakov so šikanovaním na školách. Takúto skúsenosť priznala štvrtina chlapcov a pätina dievčat. Až 14 percent žiakov sa v škole necíti bezpečne. Svedkom šikanovania niekoho iného bolo 43 percent žiakov. Účasť na ubližovaní spolužiakovi priznala vyše štvrtina opýtaných.
Žiaci sa najčastejšie zveria s tým, že zažili agresívne správanie, alebo boli jeho svedkom, svojim rodičom, v menšej miere triednemu učiteľovi. Približne rovnaký počet detí by o tom povedal priateľom či spolužiakom.
Kabinet tiež rozhodne o zmene názvu súkromnej Vysokej školy v Sládkovičove. Po novom by sa mala volať Vysoká škola Danubius. O premenovanie požiadala právnická osoba Vysoká škola v Sládkovičove v auguste minulého roka. 7
"Dôvodom sú zmeny vo vlastníckych štruktúrach vysokej školy s ohľadom na skutočnosť, že v budúcnosti sa nechce obmedzovať teritoriálne na Sládkovičovo a okolitý región, ale chce pôsobiť globálne, celoslovensky s ambíciou získavať i zahraničných študentov," uvádza v návrhu ministerstvo školstva, ktoré vláde odporúča túto žiadosť schváliť.
Na jej čele bol od marca minulého roka poslanec Smeru-SD a predseda školského parlamentného výboru Mojmír Mamojka. Začiatkom septembra ho však odvolali. Ministri sa budú zaoberať aj pravidelnou informáciou o výške dlhu zdravotníckych zariadení voči Sociálnej poisťovni. Ten opäť vzrástol. Ku koncu roka nemocnice na neuhradenom poistnom dlhovali 86,3 milióna eur.
Medziročne tak došlo k nárastu o vyše 37,6 milióna eur. Na programe 92. schôdze je tiež informácia o pripravenosti Slovenska na pandémiu chrípky. Ide o plán, ktorý obsahuje postupy a úlohy zodpovedných rezortov počas pandémie.
Obchodníci v medzinárodnom obchode, špeditéri, ale aj prepravcovia by si mohli v budúcnosti na jednom mieste rýchlejšie vybaviť nevyhnutnú administráciu spojenú s pohybom tovarov. Zabezpečiť to má Centrálny elektronický priečinok (CEP). Návrh legislatívneho zabezpečenia Národného projektu Elektronické služby CEP predložil na rokovanie minister financií Peter Kažimír.
Oblasť proexportnej politiky ako prioritného zamerania zahranično-obchodnej politiky štátu tvorí kostru stratégie vonkajších ekonomických vzťahov. Vyplýva to z návrhu stratégie na roky 2014 až 2020 z dielne ministerstva hospodárstva, o ktorom by dnes rovnako mala rokovať vláda.
