BRATISLAVA – Kardinála Jána Chyzostoma Korca údery nepriateľov neznechutili. Ako povedal v rozhovore, ktorý dnes zverejnila Tlačová kancelária Konferencie biskupov Slovenska, podľa evanjelia sa dokonca za nich modlieval, i keď to nebolo ani pre neho ľahké.
Ťažšie však znášal údery od blízkych. Tie ho raz na istý čas zrazili až takmer k úplnej rezignácii. Zdôraznil, že ho ochraňoval i zachraňoval Boh.
Evanjelium vnieslo podľa kardinála do sveta radosť. “Šírili ju apoštoli. Šírili ju svätci, šíril ju sv. Konštantín v Proglase. Túto radosť šíria obetaví kňazi, obetaví učitelia, obetavé matky, obetavé sestričky. Kresťanský život by mal byť životom tichej radosti bratov a sestier v cirkvi a mal by žiariť aj mimo cirkvi. To je tá soľ zeme a svetlo sveta,” zdôraznil Korec.
Na Korca malo veľký vplyv stretnutie s Andrejom Hlinkom. “Trinásťročný som sa so skupinou skautov stretol v Ružomberku s Andrejom Hlinkom, ktorý rok pred smrťou ako otec národa a významný politik vyšiel na naše skautské prosby z kostola, kde už pred šiestou hodinou ráno sedel v spovednici. Jeho ochota voči nám ma poznačila na celý život,” povedal.
Kardinál spomína, že vyrastal v chudobnej robotníckej rodine. “Naša robotnícka kolónia pri veľkej továrni na kožu v Bošanoch bola priam ukážkou chudoby. U jezuitov v Ružomberku od r. 1939 som tiež nikdy nežil v prepychu. Nemal som nikdy svoju izbu ani v Trnave, ani v Brne na filozofii, ani neskôr na iných pôsobiskách. Po barbarskej noci v civile som žil niekoľko rokov v podnájme v malej kutici 2 x 2 metre, v izbičke pre slúžku,” uviedol.
Zároveň pripomenul, že robil ako robotník v Tatracheme, narábal s ťažkými sudmi benzínu, olejov a glycerínu s váhou 200-300 kg. “Robil som nočného strážnika na štrkovisku - terajšie honosné Zlaté piesky. Robil som ako zámočník pri spriadaní umelých vláken v Dimitrovke a po odsúdení na 12 rokov väzenia a 8 rokov som tam „sedel“, i keď som stál alebo v noci ležal. Stále za mrežami pod dozorom, zamknutý v cele. No život v montérkach a v chudobe bol mojím životom do 60-tky,” povedal.
Podľa Korca netreba žiť naduto a s veľkými nárokmi a netreba žiť len pre seba. “Mojou radosťou bolo, keď ľudia, či už z izbičky v Petržalke alebo z nitrianskeho hradu odchádzali denne akoby na krídlach akosi uľahčene, že som ich počúval a priateľsky sa s nimi rozprával o veciach, ktoré mi predložili. Keď som im pri odchode položil pravú ruku na plece a oni mi ticho povedali „ďakujem“ stačila mi ich spokojnosť a spokojný som bol i ja. Aj som si niekedy povedal: Deo gratias!“
Kardinál Ján Chryzostom Korec sa tento týždeň dožíva 90 rokov. Narodil sa 22. januára 1924 v Bošanoch, v obci pod Tríbečskými vrchmi. Základnú školu vychodil v rodnej obci, meštianku v neďalekých Chynoranoch. 15. septembra 1939 vstúpil v Ružomberku do rehole jezuitov. V roku 1944 maturoval na Gymnáziu v Kláštore pod Znievom, kam chodil ako externý študent. Od roku 1945 študoval na Filozofickom inštitúte Spoločnosti Ježišovej v Brne. Potom odišiel do Trnavy, kde pomáhal v redakcii Posla a študoval štvorročnú teológiu.
Po likvidácii reholí a kláštorov v roku 1950 bol internovaný v Jasove, potom v Podolínci a v Pezinku. Odtiaľ bol donútený odísť do civilného života. V tom istom roku 1. októbra bol tajne vysvätený v Rožňave za kňaza a po uväznení a internovaní takmer všetkých oficiálnych biskupov ho 24. augusta 1951 ako 27-ročného tajne za biskupa vysvätil biskup Pavol Hnilica. Biskupskú službu však nemohol vykonávať verejne.
Po celý čas pracoval ako robotník. Dňa 11. marca 1960 ho zatkli a 21. mája odsúdili ako vlastizradcu pre náboženskú činnosť medzi študentmi na 12 rokov väzenia, ktoré prežil v neľudských podmienkach s mnohými kňazmi v Prahe na Pankráci, Ruzyni a Valdiciach. Z väzenia sa vrátil 24. februára 1968 s podlomeným zdravím. Napriek tomu sa zapojil do obnovy náboženského života. Dňa 8. júla 1969 ho prijal na osobitnej audiencii pápež Pavol VI., ktorý odovzdal „tajnému“ biskupovi Korcovi biskupské insígnie.
Po návrate do vlasti však nedostal súhlas štátu k pastorácii, preto pokračoval v práci ako robotník, naposledy ako opravár výťahov v bratislavskej Petržalke. I v tejto situácii nezostal nečinný. Kontakt s mladými ľuďmi, apoštolát v rôznej forme, ale i bohatá literárna činnosť mu vyplnili každú voľnú chvíľu. Vo svojich dielach sa javí ako teológ, filozof, historik, etik a sociológ.
Zmena spoločenského systému po roku 1989 zasiahla aj do života Jána Chryzostoma Korca. Dňa 7. januára 1990 sa stal rektorom Kňazského seminára sv. Cyrila a Metoda v Bratislave. Významným okamihom jeho života sa stal 6. február 1990, keď na žiadosť Svätého Otca Jána Pavla II. bol menovaný za nitrianskeho sídelného biskupa. Diecézu spravoval do 16. júla 2005. Dňa 28. júna 1991 ho ustanovil pápež Ján Pavol II. za kardinála.
Vedecká činnosť, osobná statočnosť, neochvejná obrana dôstojnosti človeka, slobody a identity slovenského národa, jeho kresťanských základov a tradícií, bola ocenená aj tromi čestnými doktorátmi univerzít USA. V roku 1993 mu bolo udelené vysoké francúzske vyznamenanie Čestnej légie. Univerzita Konštantína Filozofa v Nitre v roku 1998 mu ako prvému udelila čestný doktorát.
