BRATISLAVA - Ak vám meno Eva Mišíková nič nehovorí, spomeňte si na najťažšie mafiánske kauzy a prokurátorku, ktorá ich dostala na starosť. Napriek tomu, že na Generálnej prokuratúre (GP) strávila dlhých 40 rokov, od prvého januára tam už viac nepracuje. V rozhovore pre .týždeň otvorene priznala, kto je za jej odchodom a aj ďalšie zaujímavé skutočnosti.
Eva Mišíková prišla na Mestskú prokuratúru v Bratislave v roku 1973 a odvtedy mala zo svojej pozície možnosť dobre spoznať zákulisie, ktoré je pre obyčajných smrteľníkov tabu. Jej rukami prešlo mnoho káuz a zažila aj striedanie hláv na čele GP. Po páde režimu to bol najprv Vojtech Bacho, neskôr Mečiarov nominant Michal Vaľo. Podľa jej slov išlo vtedy o veľmi komplikované obdobie.
"Odišla som z trestného úseku na legistatívu, kde sme sa s doktorom Liščákom zaoberali Trestným zákonom a Trestným poriadkom, mali sme na starosti aj vzdelávanie prokurátorov. V roku 1997 som vážne uvažovala, že z odídem z prokuratúry na Najvyšší súd," povedala Mišíková pre .týždeň a priznala, že za to mohol aj spôsob, akým vtedy prokuratúra riešila únos prezidentovho syna, Remiášovu vraždu či zmarené referendum.
"Potom sa našťastie stal generálnym prokurátorom Milan Hanzel a trestným námestníkom Ctibor Košťál. Z hľadiska riadenia prokuratúry to bol výborný tandem. O Hanzelovi si myslím, že to bol najlepší generálny prokurátor po roku 1989. Bol to výnimočný odborník s kultivovaným prejavom, ktorý musel riešiť zložité kauzy ako napríklad vojnu policajtov. A tiež prípady, ktoré súviseli s Vladimírom Mečiarom a érou Ivana Lexu v SIS," dodala Mišíková.
O Dobroslavovi Trnkovi sa vyjadrila, že jeho nevhodné výroky na adresu viacerých poslancov či expremiérky Ivety Radičovej ju šokovali a pravdepodobne vznikli z emočného vypätia, ktoré nedokázal zvládnuť. Zlomom mohla byť aj kauza Glance House, kedy chcel zrejme posunúť bytovku v Bernolákove svojmu kamarátovi, podnikateľovi Mariánovi Kočnerovi.
"(...) toto sa nedá exaktne dokázať. Určite však platí, že ľudia, ktorí sú vo funkciách, by nemali udržiavať nadštandardné vzťahy s politikmi či podnikateľmi. V takom prípade sú totiž zraniteľní, pričom verejnosť môže mať oprávnený pocit, že pred zákonom si nie sme všetci rovní. To znamená, že kamarátom sudcov a prokurátorov sa nikdy nemôže nič stať," upozornila na úskalia stretu záujmov.
Okrem tvárí sa však na GP menili aj vzťahy s niektorými ľuďmi. Jednému z nich teraz nevie prísť na meno a priznáva, že stojí aj ja za jej odchodom.
Podľa nej bol kedysi Peter Šufliarsky, ktorého dotiahla na GP, nie veľmi výrazný prokurátor, ale ona ho zapájala do práce tímu, ktorý pracoval na kauzách organizovaného zločinu. Ich vzťahy sa však narušili v lete 2010, kedy ju a jej kolegu obvinil z toho, že istému týždenníku poskytli prepis telefonického rozhovoru dvoch obvinených v kauze kupliarstva.
"Šufliarsky sa snažil vzbudiť dojem, že som fatálne zlyhala v mimoriadne citlivej kauze. Denníku Pravda dokonca podsunul, že som mala byť za to aj disciplinárne stíhaná. Počula som, že takýto návrh naozaj vypracoval, vedenie prokuratúry ho však neakceptovalo. Následne ma začal Šufliarsky ignorovať ako svoju zástupkyňu," uviedla Mišíková.
Na otázku, ako vnímala, keď potom vyšlo najavo, že Šufliarsky vedenie polície včas neinformoval, kedy bude Karol Mello prepustený z väzby, reagovala tým, že jeho konanie z hľadiska postupu prokurátora bolo úplne nevysvetliteľné a neospravedlniteľné.
"Je zarážajúce, že o vydaní zatykača políciu neinformoval napriek tomu, že si ho šiel osobne vyzdvihnúť cez mesto, v ktorom sídli pobočka Úradu boja proti organizovanej kriminalite, ktorá prípad Mello realizovala. Mimochodom, po tejto kauze ma Šufliarsky cielene odstavil od nových prípadov organizovaného zločinu," povedala.
Mišiková potvrdila, že za jej odchodom z prokuratúry jednoznačne stojí Peter Šufliarsky a dodala, že nič neurobil ani proti tomu, aby nebol zrušený odbor osobitného určenia, na ktorom mu kedysi záležalo. Dnes je presvedčená, že motívom jeho vzniku boli iba Šufliarskeho osobného ambície. "Keď neuspel ako kandidát na špeciálneho prokurátora, tak sa chcel stať riaditeľom odboru. A teraz, keď má vyššiu funkciu, mu už zrejme na tom odbore nezáleží," objasnila svoje stanovisko.
Narážala tým na to, že si ho generálny prokurátor Jaromír Čižnár vybral za námestníka, hoci dôvody tohto kroku sú jej neznáme. "Konkurzy do akýchkoľvek riadiacich funkcií sú tu len formálnym prikrytím nominácií vopred vybratých ľudí," priznala Mišíková.
Čižnár však podľa nej má zmysel pre poriadok a vie, čo chce zmeniť vo vnútri systému. Zaviedol aj opatrenia, ktoré by mali viesť k zrýchleniu konania, transparentnosti a vyššej kvalite v práci prokuratúry. Na otázku, či dokáže prekročiť svoj tieň, keďže je zaviazaný Smeru, Mišíkova reagovala tým, že poukázala na budúcu prácu polície. "Prokuratúra sa totiž nemusí dozvedieť o prípadoch, ktoré sú rozpracované operatívne. Kde niet žalobcu, tam niet ani sudcu," povedala.
