BRATISLAVA - Najčastejšou oblasťou porušovania zákona o štátnom jazyku je nesprístupnenie písomných informácií v štátnom jazyku v nápisoch a oznamoch pre verejnosť na veľkoplošných tabuliach, na budovách alebo na iných nosičoch na verejných priestranstvách.
Uvádza to Ministerstvo kultúry (MK) SR v druhej Správe o stave používania štátneho jazyka na území Slovenskej republiky, ktorú na dnešnom rokovaní schválila vláda. Správu predkladá MK SR na rokovanie vlády raz za dva roky. Prvú správu prerokovala vláda ako informatívny materiál 28. novembra 2012.
Podľa zistení MK SR sa "inojazyčné texty bez použitia štátneho jazyka najčastejšie vyskytovali na volebných plagátoch v predvolebnej kampani (maďarský jazyk) a v oznamoch o kultúrno-spoločenských podujatiach (maďarský jazyk) organizovaných na národnostne zmiešanom území". Keďže niektoré z podujatí dotoval Úrad vlády SR z dotačného programu na podporu kultúry národnostných menšín, považuje MK SR za "potrebné zakotviť požiadavku rešpektovania zákona o štátnom jazyku medzi podmienky prideľovania finančných prostriedkov zo štátneho rozpočtu a na Úrade vlády SR zaviesť kontrolu jej dodržiavania".
Pretrváva problém jednojazyčných, najčastejšie maďarských nápisov na pamätníkoch a pamätných tabuliach, na ktorých chýba text v slovenčine. "Všetky takéto nápisy, ak vznikli po roku 1995, t. j. po prijatí zákona o štátnom jazyku, mali byť doplnené o preklad textu do štátneho jazyka. Novelou zákona z roku 2011 sa termín zosúladenia nápisov na pomníkoch, pamätníkoch a pamätných tabuliach predĺžil do 31. októbra 2011. Napriek tomu viaceré pamätníky a pamätné tabule do dnešného dňa neobsahujú text v štátnom jazyku a dokonca v nedávnom období pribudli ďalšie tabule s jednojazyčným maďarským textom," píše ďalej MK SR v správe.
Keďže dodatočná oprava nápisov je oveľa zložitejšia, "nestačí, aby sa štátny dohľad uskutočňoval až po umiestení takéhoto nápisu, ale je nevyhnutné posúdiť súlad so zákonom ešte pred osadením pamätníka alebo pamätnej tabule". Zverejnením informácií v inom ako štátnom jazyku bez ich znenia v slovenčine sa porušuje zákon o štátnom jazyku. Podľa zákona každá verejná informácia má byť dostupná v štátnom jazyku, pričom zákon umožňuje súbežné zverejnenie informácie v ľubovoľných cudzích jazykoch.
So sprístupňovaním informácií v štátnom jazyku mali problém aj niektoré orgány obecnej samosprávy, napríklad obecný rozhlas a obecné noviny. Vyskytli sa aj prípady nedostatočného ovládania slovenčiny v práci samosprávnych orgánov.
Ministerstvu kultúry sa k tomuto problému písomne vyjadrili úrady vyšších územných celkov, "väčšina navrhla legislatívne zakotvenie požiadavky ovládania štátneho jazyka medzi podmienky, ktoré musí spĺňať kandidát na post starostu (primátora) a poslanca obecného (mestského, miestneho) zastupiteľstva". MK SR však pripomína, že túto požiadavku už obsahuje zákon o štátnom jazyku, podľa ktorého sú všetky orgány územnej samosprávy a ich zamestnanci povinní ovládať a v úradnom styku používať spisovnú slovenčinu.
Podľa doterajších skúseností ministerstva kultúry sa zákon o štátnom jazyku najčastejšie porušuje z jeho neznalosti. MK SR pripúšťa, že správa neposkytuje ucelený obraz o uplatňovaní zákona v praxi, "pretože ministerstvo kultúry vyhodnocuje len tie prípady, o ktorých sa dozvie z podnetov občanov alebo na základe vlastných zistení".
MK SR dodržiavanie zákona monitoruje len sporadicky, "keďže na monitorovanie používania štátneho jazyka v takom rozsahu, ako je žiaduce, nie sú vytvorené dostatočné personálne kapacity". Stav môže podľa poznatkov MK SR získaných z ústredných orgánov štátnej správy zmeniť len systematický prístup, medzi iným pravidelné vzdelávanie, podpora vydávania základných kodifikačných príručiek ako aj praktických jazykových publikácií objasňujúcich kodifikovanú podobu slovenčiny.
Popri už spomínanej štátnej správe sleduje správa jazykovú úroveň v oblastiach súdov, ochrany spotrebiteľov, médií a v školstve. Vo všetkých odporúča zamerať sa na pravidelné vzdelávanie o spisovnej slovenčine a pridáva rad ďalších špecifických odporúčaní.
Napríklad súdom odporúča zabezpečiť prístup všetkých zamestnancov súdov k základným kodifikačným príručkám slovenského jazyka v knižnej alebo elektronickej forme. V školstve zas MK SR považuje za vhodné zabezpečiť pravidelné školenia o spisovnom jazyku pre učiteľov materských, základných a stredných škôl.
MK SR nie je spokojné s jazykovou úrovňou médií a apeluje na zvýšenie úrovne výučby slovenského jazyka na vysokých školách, pripravujúcich nielen budúcich žurnalistov, ale aj pracovníkov marketingu, či hercov. V praxi by podľa MK SR bolo dobré zaviesť pre redaktorov a moderátorov pred ich prvým vystúpením v rozhlase a televízii tzv. kvalifikačné skúšky, teda skúšky z čítania, výslovnosti, artikulácie, tempa reči. Verejnoprávnemu Rozhlasu a televízii Slovenska (RTVS) ministerstvo odporúča zriadiť funkciu hlasového pedagóga. MK SR je za to, aby sa v Slovenskom rozhlase jazyková poradňa vysielala aj na Rádiu Regina a na ďalší okruhoch. RTVS na odporúčania MK SR reagoval pre agentúru SITA s tým, že pre divákov od jesene prinesie raz do týždňa nový vzdelávací cyklus Nebojme sa slovenčiny. Pozostávať bude zo šestnástich samostatných častí, ktoré predstavia slovenský jazyk v praktickom živote. Podľa hovorkyne verejnoprávneho média Dominiky Šulkovej venujú zvýšenú pozornosť pri prijímaní nových redaktorov ich schopnosti pracovať s rodnou rečou na nadštandardnej úrovni. "V uplynulom období sme preto v spravodajstve RTVS zaviedli pravidelné školenia zamerané na fonetiku, techniku reči, štylistiku a spisovný jazyk. Zároveň podobným školením prechádza každý nový pracovník, ktorý takto prehĺbi svoje skúsenosti s prácou v audiovizuálnom médiu," uviedla koncom apríla pre SITA Dominika Šulková.
Ministerstvo kultúry v spolupráci s odbornými slovakistickými výskumnými pracoviskami schvaľuje kodifikovanú podobu štátneho jazyka, zabezpečuje i dohľad nad zákonom o štátnom jazyku a stará sa o zvyšovanie jazykovej kultúry v spoločnosti. Tieto úlohy plní prostredníctvom odboru štátneho jazyka sekcie umenia a štátneho jazyka.
