BRATISLAVA – Z každého zaplateného eura, ktoré v roku 2011 odišlo z rozpočtu SR do rozpočtu EÚ na výskum a vývoj, sa späť cez projekty vráti iba 18 centov.
Vyplýva to z kontroly Najvyššieho kontrolného úradu (NKÚ). O jej výsledkoch informovala riaditeľka odboru komunikácie a styku s verejnosťou NKÚ Iveta Bieliková. "Z toho vyplýva, že Slovensko je v prípade 7. Rámcového programu pre výskum a vývoj čistým prispievateľom do rozpočtu EÚ," uviedol NKÚ. Kontrola sa konala v prvom polroku 2013 na 19 fakultách vysokých škôl. Jej cieľom bolo preveriť financovanie vedecko-výskumnej činnosti zo zahraničných zdrojov na vybraných školách. V celoštátnom meradle chýba podľa NKÚ systémová podpora riešiteľom projektov. "Nie je vytvorený systémový nástroj, ktorý by zabezpečil stabilizáciu kvalitných vedeckých pracovníkov a zabránil tak 'odlevu mozgov'," zhodnotil kontrolný úrad.
V podmienkach Slovenska bol síce podľa NKÚ zaznamenaný nárast výdavkov na výskum a vývoj, stále však patrí medzi krajiny EÚ s najmenšími výdavkami v pomere k HDP. Najvýznamnejší vplyv na nárast malo financovanie zo štrukturálnych fondov. "V roku 2011 mali nižší relatívny objem výdavkov na výskum a vývoj ako Slovensko (0,68%) v rámci EÚ iba Bulharsko (0,57%), Cyprus (0,48%) a Rumunsko (0,48%)," podčiarkol kontrolný úrad.
V programovom období 2014-2020 je ako nástupca 7. Rámcového programu EÚ pripravovaný program Horizont 2020 s očakávaným rozpočtom 70 miliárd eur. NKÚ upozorňuje, že je to výrazne viac ako ponúka súčasný rozpočet v sume 50,52 miliardy eur. Na druhej strane z metodiky ministerstva financií vyplýva, že ak sa zvýši rozpočet programu, zvýši sa aj príspevok Slovenska na tento program, ktorý bude musieť platiť do rozpočtu EÚ. "Bez systémovej podpory štátu nebudú verejné vysoké školy schopné v plnej miere využívať finančné možnosti programu Horizont 2020," varuje NKÚ.
Kontrolný úrad konštatuje, že ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu nemá pripravený vhodný systém, ktorý by sa špecializoval na získavanie zahraničných grantov. "Spôsob podpory v oblasti získavania zahraničných grantov pre výskum a vývoj verejným vysokým školám zo strany ministerstva nie je efektívny," tvrdí NKÚ.
Z 19 kontrolovaných fakúlt, päť fakúlt dokázalo pokryť 86 percent objemu zdrojov zo všetkých zahraničných grantov. Dve fakulty nemali v rámci kontrolovaného obdobia schválený žiadny projekt. Medzi päť fakúlt, ktoré získali zo zahraničia najviac prostriedkov, patrí Materiálovotechnologická fakulta Slovenskej technickej univerzity (STU) so sídlom v Trnave, Ekonomická fakulta Technickej univerzity v Košiciach, Prírodovedecká fakulta Univerzity Komenského v Bratislave, Fakulta chemickej a potravinárskej technológie STU Bratislava, Filozofická fakulta Katolíckej univerzity (KU) v Ružomberku.
Najvyšší objem finančných prostriedkov zo zahraničných grantov získala Materiálovotechnologická fakulta STU v Trnave s objemom vyše štyroch miliónov eur. Najúspešnejšia fakulta v počte projektov na vedecko-výskumnú činnosť zo zahraničia je zasa Filozofická fakulta KU v Ružomberku, ktorá získala 27 zahraničných grantov v oblasti výskumu a vývoja. Špecifikom u tejto fakulty je, že nemala ani jeden zahraničný grant z EÚ, ale špecializovala sa na granty financované menšími programami a nadáciami z Európy a USA.
Celkový objem získaných zahraničných grantov na 19 fakultách tvoril asi 14,9 milióna eur. V rámci kontroly NKÚ definoval 13 odporúčaní pre ministerstvo školstva a 31 odporúčaní pre kontrolované fakulty verejných vysokých škôl.
