BRATISLAVA - Potomkovia po jednom z najbohatších mužov bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi už od štátu žiadajú náhradu za majetok, ktorý im po druhej svetovej vojne skonfiškovali na základe Benešových dekrétov.
"Ministerstvu financií SR bola doručená žiadosť o stanovenie a poskytnutie náhrady za znárodnený majetok koncernu Baťa na Slovensku," povedali z tlačového odboru rezortu. Ministerstvo žiadosť momentálne analyzuje.
Hodnota majetku, ktorú Baťovci žiadajú nahradiť, má dosahovať miliardu eur. Informoval o tom denník Pravda. Právny zástupca Baťových dedičov Tomáš Pecina však takýto odhad považuje len za dolnú hranicu, presnejšie by vraj bolo formulovať, že hodnota bude v miliardách eur. Ako dodal, do úvahy prichádza podľa Benešových dekrétov v prvom rade finančná náhrada, ale dá sa uvažovať aj o alternatívnej náhrade.
Ak jeho klienti budú úspešní, takmer 100 percent získaných peňazí chcú reinvestovať na Slovensku, predovšetkým do vzdelania a špičkových technológií. Ak neuspejú, pravdepodobne podajú žalobu na slovenskom súde. Ako dlho bude celý tento proces trvať, nedokáže odhadnúť. „Bude záležať na postoji ministerstva, môžu to byť mesiace až roky. V Českej republike bola prvá žiadosť podaná v roku 2005 a právoplatne bolo o nej rozhodnuté až vlani,“ povedal Tomáš Pecina.
Ako denník pripomína, na Slovensku vybudoval Baťa štyri priemyselné centrá, okrem Partizánskeho aj vo Svite, v Nových Zámkoch a Bošanoch. Do majetku koncernu patril aj Pravenec, letisko Poprad a Bojnický zámok. Baťovi potomkovia žiadajú od Slovenskej republiky náhradu za podniky a nehnuteľnosti, ktoré sa po druhej svetovej vojne stali majetkom štátu. „Náhrada sa až na výnimky týka celých podnikov, nehnuteľnosti boli len ich súčasťou. Výnimkou je zámok Bojnice a letisko Poprad, tie neboli súčasti podnikov,“ vraví Pecina.
Po vojne bol Ján Antonín Baťa Národným súdom v roku 1947 odsúdený v neprítomnosti na 15 rokov ťažkého väzenia a prepadnutie celého majetku v prospech štátu. Dôvodom mala byť údajná kolaborácia s nacistami. Výrok súdu vychádzal z dekrétu prezidenta republiky Edvarda Beneša. O 60 rokov neskôr Mestský súd v Prahe tento rozsudok zrušil. V máji 2013 ho zrušil aj slovenský súd.
