BRATISLAVA - Potomkovia po najbohatšom mužovi bývalého Československa Janovi Antonínovi Baťovi budú žiadať od Slovenska miliardové odškodné za majetok zhabaný na základe Benešových dekrétov. Informuje o tom dnešné vydanie denníka Pravda.
V niektorých prípadoch ide o celé mestá ako Partizánske, Svit, ale aj Bojnický zámok. Dediči sa plánujú domáhať peňazí po tom, čo Slovensko zrušilo trest prepadnutia majetku, ktorý Janovi Antonínovi Baťovi uložil československý súd v roku 1947 za údajnú kolaboráciu s fašizmom. Prvé procesy o odškodné už bežia v susednom Česku, ktoré očistilo podnikateľovo meno v roku 2007.
Podľa zástupcu dedičov Tomáša Pecinu sa už začal spisovať Baťov majetok. „Na Slovensku nevlastnil žiaden osobný majetok, bolo tu však veľké množstvo podnikov, ktoré patrili pod Baťov koncern. Baťa tu vybudoval štyri priemyselné centrá, Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany. Prostredníctvom akciovej spoločnosti vlastnil napríklad aj Bojnický zámok a tiež popradské letisko, hoci pri ňom máme ešte otáznik,“ povedal pre Pravdu zástupca rodiny.
Podľa Pecinu rodina Baťovcov nemá záujem o reštitúciu a prinavrátenie majetkov. Bude žiadať len peniaze. „Priamo v Benešovom dekréte o znárodnení sa uvádza, že za znárodnenie prislúcha náhrada. Tú mal podľa dekrétu vysporiadať zvláštny úrad, ten však nebol nikdy zriadený, a preto táto povinnosť prechádza na slovenské ministerstvo financií,“ tvrdil Pecina.
Pecina dodáva, že ak potomkovia získajú peniaze z dedičstva, investujú ich na Slovensku. „Nadviazali by na Baťovo dielo. Podobne ako potomkovia v Českej republike financujú univerzitu, nemocnicu“. Celkovú sumu ešte nedali dokopy, ale podľa neho ide o sumy v miliardách eur. Len v prípade Bojnického zámku sa hovorí o 300 miliónoch eur.
Riaditeľ múzea v Bojniciach Ján Papco nevedel povedať, aká je komerčná hodnota zámku, len potvrdil, že účtovná hodnota, teda taká, za akú Baťa získal zámok, je asi 211-tisíc eur. Otázky týkajúce sa nároku Baťovcov na zámok označil za predčasné a špekulatívne. „Neviem, čoho sa mám obávať. Nepoznám súvislosti,“ ukončil Papco. Rezort financií sa k celému problému vyjadril stručne. „Ministerstvo financií neeviduje v žiadostiach o finančnú náhradu žiadnu žiadosť od rodiny Baťovcov,“ uviedol pre Pravdu tlačový odbor MF.
Pravda sa pokúsila nájsť ľudí, ktorí prišli s majetkom Baťu do kontaktu, no je ich stále menej. Celkovú hodnotu baťovského imania na Slovensku si netrúfol odhadnúť ani Jozef Kmeť z Bojníc, zrejme posledný žijúci pracovník správneho oddelenia, ktoré spravovalo celý nehnuteľný majetok baťovej firmy.
„Všetci kolegovia pomreli. Už nemá kto povedať. Ja som nastúpil ako najmladší člen a k celkovému číslu som sa nikdy nedopracoval“. Pamätal si, že pre firmu nebol vtedy problém dať napríklad 8 miliónov československých korún na kostol v Partizánskom a ďalších osem miliónov na kostol vo Svite. A tiež, že len v takých Bojniciach toho firma vlastnila oveľa viac, nielen zámok, ale aj hotely, kúpele, lesy, polia, elektrárne.
Preukazovanie pôvodného majetku na Slovensku bude aj podľa historikov veľmi komplikované. Archivár v Zlíne Martin Marek zdôraznil, že išlo o majetky právnických osôb, firiem. Ak by išlo o súkromné vily, tam je nárok na dedičstvo alebo odškodnenie nespochybniteľný. No je náročné určiť podiel, ak ide o majetok akciových spoločností, najmä ak sa na ne vzťahovala taká špecifická legislatíva, akou sú Benešove dekréty.
„Okrem toho sa celá situácia komplikuje tým, že Jan A. Baťa sa po vojne v zákonom stanovenej lehote neprihlásil so svojimi akciovými podielmi,“ upozornil.
Podľa českého historika Víta Strobacha je však právo vrátane toho majetkového aj tak politickou otázkou. „Neprekvapilo by ma, ak by dnes prišlo k prinavráteniu majetku či k finančným náhradám bez ohľadu na vtedajšiu platnú legislatívu. Po cirkevných reštitúciách v Česku je kauza Baťa ďalším krásnym príkladom, akým spôsobom je možné manipulovať s históriou v prospech určitých ekonomických záujmov,“ podotkol pre Pravdu Strobach.
Tento rok, keď sa objavili snahy o majetkové vyrovnanie, si Partizánske pripomína 75. výročie založenia. Bolo to presne 8. augusta 1938. Základný kameň tu poklepal Jan Antonín Baťa a mesto nazval Baťovany. Tieto udalosti bude pripomínať nová pamätná tabuľa, ktorú mesto plánuje pri oslavách odhaliť. „Nevediac o tom, aké budú udalosti, sme tiež pripravili premenovanie časti námestia na park J. A. Baťu. Zatiaľ sa s nami nikto nekontaktoval a nepredpokladám, že sa to nejako bytostne dotkne samosprávy. Myslím si, že pre potomkov bude skôr zaujímavé, aby sa finančne vyrovnali s republikou. Asi ťažko by sa dal vysporiadať majetok v meste, ktorý v roku 1948 prešiel transformáciou,“ uviedol primátor Jozef Božik.
Božik podotkol, že niekdajšie Baťove závody majú v súčasnosti množstvo majiteľov, podniky prešli privatizáciou a reprivatizáciou. Na margo nárokov týkajúcich sa Bojnického zámku uviedol, že by to nebolo správne. „Považoval by som to za krajne nevhodné, aby bol Bojnický zámok v úvodzovkách privatizovaný. Jeho hodnota je nevyčísliteľná. Hoci chápem tiež rodinu, že hľadá nárok na niečo, čo kedysi vlastnili“.
Predseda Klubu absolventov Baťovej školy práce Július Michník (85 r.) pracoval u Baťu aj s manželkou. Obaja nedajú na jeho systém dopustiť. „Prikláňame sa k tomu, že každému, čo voľakedy patrilo, nech mu patrí. Ale je to chúlostivá otázka. Je to také množstvo budov a toľko zariadenia, čo tu nechal, že sa to nedá dohromady vyčísliť. Je to skoro neriešiteľné,“ myslí si.
Podľa Michníka by malo byť s prípadným odškodnením spojené aj znovuoživenie výroby a práce v meste. „Noví majitelia by mali na tom ďalej pracovať. A nielen v Partizánskom, ale aj v Komárne, Zlatých Moravciach, Bardejove, Snine. V Bošanoch bola jedna z najlepších koželužní v strednej Európe a je veľká škoda, že zanikla. Aj tá by sa dnes určite uživila,“ mienil Michník.
