BRATISLAVA - Príbuzní českého podnikateľa Jana Antonína Baťu neuspeli na Slovensku so žiadosťou o odškodné za majetok, ktorý bol v krajine pod Tatrami po druhej svetovej vojne zabavený koncernu Baťa. Slovenské ministerstvo financií riadenie zastavilo, oznámila dnes hovorkyňa rezortu Alexandra Gogová. Rodina Baťu sa proti tomuto rozhodnutiu odvolala.
Ministerstvo bez bližších podrobností uviedlo, že k zastaveniu konania pristúpilo po tom, čo príbuzní neodstránili nedostatky vo svojej žiadosti. Úrad už vlani na jeseň riadenie prerušil a žiadateľa vyzval na predloženie ďalších dokladov.
Proti zastaveniu konania podali Baťovi príbuzní opravný prostriedok, takzvaný rozklad, o ktorom na základe návrhu príslušnej komisie rozhodne minister financií Peter Kažimír.
So žiadosťou o kompenzáciu sa na slovenské ministerstvo vlani v septembri obrátili štyria Baťovi príbuzní. Rozhodnutie o výške náhrady pritom ponechali na slovenských úradoch. Baťov vnuk John Nash odhadol, že hodnota Baťovho majetku na Slovensku dosiahla niekoľko miliárd eur.
Pod Baťov koncern patril na Slovensku rad podnikov. Podnikateľ v krajine vybudoval priemyselné centrá Partizánske, Svit, Nové Zámky a Bošany a súčasťou Baťovho impéria bol aj Bojnický zámok.
Žiadosť o odškodnenie podali Baťovci na Slovensku po tom, čo slovenská justícia očistila Baťovo meno. Bratislavský súd vlani na jar zrušil trest dlhoročného väzenia a prepadnutia majetku, ktorý slovenský súd v roku 1947 Janovi Antonínovi Baťovi v neprítomnosti uložil.
Predseda senátu bratislavského súdu Pavol Tomík, ktorý o zrušení verdiktu rozhodoval, bude však za svoj postup v kauze čeliť disciplinárnemu stíhaniu. Ministerstvo spravodlivosti dnes informovalo, že Tomík nezabezpečil, aby návrh na zrušenie rozhodnutia slovenského súdu ohľadom Baťu bol pridelený náhodným výberom niektorému zo sudcov, a vo veci rozhodol so svojim senátom. Za toto previnenie by v prípade dokázania viny mohol Tomík prísť o sudcovský talár.
Česká justícia očistila Baťovo meno už v roku 2007 a tiež v Česku sa potomkovia podnikateľa súdia o náhradu škody za majetok, ktorý štát obuvníkovi vzal po druhej svetovej vojne kvôli údajnej spolupráci s nacistami. V Česku sa päť potomkov Jána Antonína Baťu domáha od minulého roka náhrady škody za 56 miliónov korún. Nejde ale o prvé prípady, kedy Baťova rodina žiada v ČR odškodnenie.
Napríklad jedna z dedičiek v decembri 2012 definitívne neuspela v spore o náhradu za znárodnený majetok. Sťažnosť Brazílčanky Dolores Liljana Bata Arambašić odmietol bez verejného rokovania český ústavný súd. Ministerstvo financií nikdy nevyplatilo za Baťov výrobný a obchodný komplex žiadnu náhradu. Benešove dekréty pritom náhradu predpokladali. U súčasných českých úradov a súdov neuspeli dedičia kvôli tomu, že nedodali vyžiadané podklady.
Jan Antonín Baťa bol nevlastným bratom zakladateľa obuvníckeho impéria Tomáša Baťu. Keď Tomáš Baťa v roku 1932 zahynul pri leteckej nehode, zaujal v podniku jeho miesto. V roku 1941 odišiel do Brazílie, kde neskôr aj zomrel. Národný súd v Československu ho po druhej svetovej vojne označil v neprítomnosti za zradcu a kolaboranta a majetok firmy znárodnil.
