BRATISLAVA - Jedna z najslávnejších renesančných záhrad horného Uhorska, bývalá arcibiskupská „Lippayova“ záhrada, ktorá nie je bežne prístupná, bude otvorená pre všetkých návštevníkov sobotňajšieho Dňa otvorených dverí (DOD) na Úrade vlády SR.
V sobotu 8. júna 2013 v čase od 10.00 do 15.00 h bude počas dňa otvorených dverí na ÚV SR pripravené množstvo atrakcií a prehliadka priestorov úradu. Pozývame Vás do jednotlivých salónikov historickej budovy Úradu vlády SR, v ktorých sa uskutočňujú prijatia vzácnych hostí a priestorov, kde pravidelne zasadá Vláda SR.
V areáli Úradu vlády SR môžete navštíviť regrutačný stan ministerstva obrany, nahliadnuť do motorových vozidiel predsedu vlády a prezrieť si vojenské vozidlo Aligátor.
V záhrade Úradu vlády SR Vám meteorológovia zo Slovenského hydrometeorologického ústavu ukážu nielen to, ako sa predpovedá počasie, aké sú aktuálne online merania počasia, uvidíte zábery z meteorologických družíc a modely na predpovedanie počasia.
Vo vozidlách rýchlej zdravotníckej pomoci bude celý deň k dispozícii lekárka, s ktorou sa môžete poradiť o otázkach zdravia.
Predpoludním bude na terase Zrkadlovej sály hrať vojenská kapela, svoje umenie predvedie aj tanečné divadlo Ifjú Szívek. Okrem toho Vás pozývame aj na vystúpenie Philanthropy band, hudobnej skupiny zloženej z veľvyslancov pôsobiacich na našom území a slovenských osobností. Tešiť sa môžete aj na autogramiádu úspešného olympionika vo vodnom slalome Michala Martikána.
Sobota 8. júna bude patriť aj podujatiu Víkend otvorených parkov a záhrad, do ktorého sa už po druhýkrát zapojil i Úrad vlády SR. Záhradou vás budú sprevádzať študenti Strednej odbornej školy záhradníckej G. Čejku v Malinove – víťazi juniorskej súťaže vo viazaní a aranžovaní kvetov Flora Cup 2013, ktorí budú počas prehliadky tiež prezentovať svoju tvorbu.
Čo ste možno nevedeli o záhrade na Úrade vlády
Ján Lippay sa nimoriadne zaslúžil o rozvoj záhradníctva a parkovníctva a zapísal sa zlatými písmenami do histórie stredoeurópskych záhrad. Vrcholné renesančné vzdelanie, ktoré nadobudol v Taliansku, mu umožňovalo uplatniť v nich svoje poznatky. Vo svojom rozsiahlom diele „Posoni kert“ (Bratislavská záhrada) z roku 1663, ktoré vyšlo v Trnave a bolo preložené aj do slovenčiny, popisuje kompozíciu záhrady, jej zákutia a dominanty. Bola to prvá vedecká práca venovaná záhradníctvu. Nádheru a hodnotu záhrady opísal aj významný nemecký lekár z Rostocku Laurenberg, ktorý bol v tých časoch najznámejším autorom záhradníckych príručiek.
Veľmi podrobný opis záhrady sa zachoval tiež v práci sasko-weimarského vyslanca J. Müllera z roku 1658. Z opisu sa možno dozvedieť, že Lippayova záhrada mala 24 veľkých a tri menšie záhony cudzokrajných kvetov. Na niektorých tabuliach boli aj ovocné stromy a pestro natreté stĺpy s farebnými kovovými guľami. Müller uvádza, že v záhrade rástlo 167 granátovníkov, citrónovníkov, pomarančovníkov, vavrínov a pod., ktoré boli zasadené v červených sudoch so zelenými obručami. Rástlo tu aj 780 iných rastlín zasadených v menších pestrofarebných hlinených nádobách. V záhrade bolo nesmierne množstvo rastlín zasadených priamo do zeme. Pre citlivé exotické rastliny dal Lippay postaviť oranžériu.
Vynikajúcim prameňom, ktorý poskytuje celkový obraz o Lippayovej záhrade, je vzácna rytina Juraja Lippaya ml., ktorú uverejnili v spomínaném diele Bratislavská záhrada. Záhrada sa rozprestierala od terajšieho Námestia slobody až po úpätie vtedajších vinohradov v priestoroch dnešných ulíc Leškova, Štefanovičova a Čajkovského a siahala aj za hornú časť Štefánikovej ulice.
Lippayova Bratislavská záhrada zachovávala v duchu neskorej renesancie plošnú prehľadnosť a jednoduché členenie plochy do štvorcov a obdĺžnikov. Úprava záhrady bola determinovaná pohľadom z galérie renesančného paláca. Jej os tvorila hlavná cesta, spájajúca obytnú budovu so záhradným pavilónom na umelej vyvýšenine na konci pozemku. Do ústrednej aleje viedli dve brány. Vlastná kompozičná hodnota spočívala v ostrom kontraste použitého rastlinného materiálu s účinkami svetla a tône. Neďaleko paláca v prednej časti bola jej plocha šachovnicovo rozvrhnutá na osem štvorcov v troch radoch, ktoré boli vysadené zložitými ornamentmi kvetov a miestami aj vyššími ovocnými stromami. Aj zadná časť bola rozdelené na štvorce a obdĺžniky, ale porast tvorili ovocné a okrasné stromy. Jednotlivé štvorce v celej záhrade boli od seba oddelené nižším strihaným živým plotom.
Na konci záhrady bol tzv. Parnassos, ktorý sa spomína aj v písomných dokumentoch. Boli v ňom umiestnené plastiky múz a pohanských bohov podľa renesančných predstáv. Na pravej strane v rohu záhrady stála pustovňa so sochami pustovníkov v životnej veľkosti. Nachádzala sa tu aj grotta – umelá jaskyňa s labyrintom a sochami lesných bôžikov, vybavená krivými zrkadlami, ktoré zobrazovali návštevníkov v znetvorenej podobe. Zo skrytého potrubia zabudovaného v stene, neočakávane vystrekovali prúdy vody. Pri vchode do labyrintu a jaskyne sa nachádzali plastiky dvoch strážcov v životnej veľkosti.
Pri prechádzke záhradou mohli počuť návštevníci hlas trúb a iné zvuky imitujúce hru skutočných muzikantov. Figuríny v záhrade sa pohybovali a znázorňovali hru na hudobných nástrojoch. Na juhozápadnej strane záhrady bola umiestnená renesančná fontána s pieskovcovou plastikou sv. Juraja zápasiaceho s drakom, ktorá dnes stojí pred vstupom do novej budovy Úradu vlády SR. Originál tejto plastiky je umiestnený na nádvorí Primaciálneho paláca. Podľa vtedajšej módy bola v záhrade aj umelá ruina pripomínajúca zvyšky antickej stavby, ktorú dopĺňala ďalšia atrakcia - sochy vtákov, vydávajúce také verné zvuky, že často prilákali aj skutočné vtáctvo.
Celá záhrada bola z troch strán obohnaná vysokým múrom. Čelnú časť s palácom bola situovaná na východnej strane. na severe k nej priliehali hospodárske budovy, na západnej strane sa začínali svahy Malých Karpát, na juhu bola vystavená slnečným lúčom. Prírodné prostredie záhrady dotvárala vodná plocha rybníka.
Lippayova záhrada, ktorú dokončili asi v roku 1653, predstavovala vrcholnú hodnotu v kontexte renesančných záhrad na našom území. Nachádzalo sa v nej všetko, čo bolo vtedy v móde. Bratislavská záhrada v renesančnej podobe, akú jej vtlačili Lippayovci, zostala v povedomí odborných kruhov doteraz. Dnes môžeme iba ľutovať, že sa z nej zachovali len nepatrné zvyšky.
Keď v 18. storočí bola budova letného arcibiskupského sídla rozšírená a upravená v barokovom slohu, zmenilo sa členenie areálu a do stredu záhrady bola umiestnená fontána. O záhradu, ktorú v čase jej vzniku považovali za „obdivuhodnú skratku versailleskej“, sa od roku 1725 staral knieža Imrich Esterházy. Namiesto vyrúbaných stromov nechal vybudovať široké chodníky a po ich stranách vysadiť lipy. Obnovil vodnú vežu a letohrádok, ktorý obklopovali ornamentálne kvetinové kompozície, fontána, obelisky a strihané tvarované stromy na okraji štvorcov.
Začiatkom 19. storočia záhrada prežila ďalšiu úpravu, keď bola zmenená na prírodno-krajinský park. Organizátorom bol arcibiskup Karol Ambrozius d´Este. Úpravy postihli najmä centrálnu časť záhrady a ústredným kompozičným prvkom sa stal rybník nepravidelného tvaru. Cesty v parku boli vedené podľa vzoru anglických parkov. Po smrti arcibiskupa nastali zmeny hlavne vo výmere záhrady, ktorej časť bola zabraná pre novú výstavbu. Záhrada sa postupne zmenšovala v dôsledku budovania nových ulíc a budov.
Posledná väčšia úprava pochádza z 20. storočia. V roku 1923, keď areál patril vojenskej nemocnici, pamiatkový úrad nepovolil pristavenie chirurgického pavilónu, s odôvodnením, že „záhrada má povahu anglického sadu“. V roku 1928 sa v tejto najstaršej a najcennejšej prírodnej pamiatke tohto druhu v Bratislave pristúpilo k rekonštrukcii gaštanovej aleje. Časť záhrady sa zachovala ako prírodný priestor, dnes však nemá žiadnu jednoznačnú slohovú úpravu a robí sa v nej len nevyhnutná údržba.
Dendrologické zloženie: V súčasnosti sa tu nachádza 44 dovezených druhov stromov. Sú tu aj dva druhy, ktoré v rámci Bratislavy patria medzi zriedkavé:
metasekvoja čínska
-kedysi sa nou pravdepodobne živili dinosaury
cédrovec zbiehavý
-jeho drevo sa používa na výrobu ceruziek
