BRUSEL – Summit Európskej únie (EÚ), ktorý sa konal 7. a 8. februára, bol pre Slovenskú republiku veľmi úspešný z hľadiska výrazného navýšenia celkového objemu prostriedkov v eurofondoch, ako aj z hľadiska ďalších priorít.
"Len samotná intenzita pomoci na hlavu vo výške 344 eur hovorí o tom, že negociácie boli veľmi úspešné," povedal dnes pred Výborom Národnej rady SR pre európske záležitosti podpredseda Európskej komisie (EK) Maroš Šefčovič.
"Všetky priority, ktoré prezentovala slovenská strana, boli rešpektované a podarilo sa dosiahnuť aj niekoľko pozitívnych výsledkov v otázke flexibility, v otázke dĺžky čerpania európskych prostriedkov v tomto aj v budúcom finančnom období," povedal Šefčovič. "Verím, že ak sa správne nastaví čerpanie eurofondov v SR na ďalšie obdobie, tak by suma 20 miliárd eur, ktoré pritečú do SR, mala pomôcť dramaticky pozitívne zmeniť to, ako SR vyzerá, v akom stave má ekonomiku a ako moderne bude pôsobiť v nasledujúcej dekáde," dodal.
Menej spokojná je s vyrokovaným rozpočtom na najbližších sedem rokov samotná EK a výhrady avizuje aj Európsky parlament (EP). "Pre EK mal výsledok dvojakú príchuť," priznal Šefčovič. Členské štáty totiž po prvý raz odsúhlasili na nasledujúce finančné obdobie menej peňazí, ako ich bolo v súčasnom období. Podľa Šefčoviča je to výraz snahy o šetrenie, ktorá je v čase ekonomickej krízy typická pre celú Európu. Dodal, že on osobne očakáva mierny pozitívny obrat v ekonomickom vývoji Európy už v druhom polroku 2013 a výraznejšie oživenie v nasledujúcom roku.
Aj preto v rokovaniach medzi Európskou radou, komisiou a parlamentom zaznela požiadavka, aby bolo možné po dvoch - troch rokoch realizovať revíziu európskej perspektívy. Je totiž možné, že sa ekonomická situácia členských štátov zlepší natoľko, že bude možné uvažovať o navýšení rozpočtu.
Ďalšou požiadavkou je vyššia flexibilnosť pri využívaní rozpočtu. Ak sa dnes nejaká položka nepodarí v danom roku vyčerpať, vracia sa späť do rozpočtov členských štátov. Ak by bol rozpočet pružnejší, bolo by ju možné preniesť do nasledujúceho roku.
A do tretice, diskutuje sa aj o navýšení vlastných zdrojov Európskej únie, teda takých, ktoré by nečerpala z rozpočtov členských štátov. Takýmto príjmom by mohla byť napríklad daň z finančných transakcií. Podľa Šefčoviča by sa "odvody" členských štátov do európskeho rozpočtu znížili o čiastku, ktorú by EÚ získala priamo. Tieto opatrenia by podľa Šefčoviča pomohli EÚ efektívnejšie využiť aktuálnu, hoci aj zníženú, finančnú perspektívu.
Európska únia sa podľa neho za posledné štyri roky mimoriadne posunula v procese dobudovávania hospodárskej a menovej únie, ktorý akcelerovala finančná a neskôr ekonomická kríza. Tento proces je aj tohoročnou prioritou EK. "Ďalšou prioritou bude posilňovanie konkurencieschopnosti. Chceme sa zamerať na dobudovanie jednotného trhu v oblasti telekomunikácií, energetiky, dopravy. Chceme urobiť maximum pre rast zamestnanosti," povedal s tým, že špecifickým problémom je nízka zamestnanosť mladých v niektorých štátoch. Posledné dve priority EÚ sa týkajú posilňovania bezpečnosti a globálneho postavenia EÚ.
Podpredseda EK informoval poslancov NR SR aj o dohodách o voľnom obchode, ktorými chce EÚ zvýšiť dynamiku svojej ekonomiky. Takúto dohodu sa podarilo uzavrieť s Južnou Kóreou, prebiehajú rokovania s Kanadou a Singapurom a pripravujú sa s USA a Japonskom. Ak by sa podarilo do dvoch rokov vyrokovať so Spojenými štátmi kvalitnú dohodu, bol by to podľa Šefčoviča výrazný pozitívny impulz. "Už momentálne máme obchod, ktorý sa blíži k dvom miliardám dolárov denne," upozornil. Zároveň vyzval Národnú radu SR na dialóg s Európskou komisiou o potrebných reformách.
Predseda Európskej rady Herman Van Rompuy sa 18. februára stretol na prvej rozprave s poslancami Európskeho parlamentu (EP) zameranej na budúci sedemročný rozpočet únie na obdobie 2014-2020. Van Rompuy vyzval europoslancov, aby sa dvakrát zamysleli predtým, ako odmietnu podobu eurorozpočtu prijatú na summite EÚ zo 7. a 8. februára.
Lídri štyroch najsilnejších frakcií v EP - Európskej ľudovej strany (EĽS), Progresívnej aliancie socialistov a demokratov (S&D), Aliancie liberálnych demokratov (ALDE) a Zelených krátko po ukončení summitu v nevídanej zhode názorov uviedli, že budúca finančná perspektíva únie vo výške 960 miliárd eur je pre EP neprijateľná, lebo nepodporuje ekonomický rast a tvorbu zamestnanosti.
Podobný názor prejavil aj predseda EP Martin Schulz, ktorý ešte pred rozpočtovým summitom varoval lídrov EÚ, že europarlament vďaka novým právomociam ukotveným Lisabonskou zmluvou bude hlboko "skresaný" rozpočet EÚ vetovať.
Najsilnejšie frakcie v EP požadujú seriózne zásahy do sedemročného rozpočtu a hrozia použitím veta, ak k tomu nedôjde. V prípade použitia veta by EÚ fungovala na základe rozpočtových provizórií podľa výšky rozpočtu z roku 2013. Takéto jednoročné rozpočtové perspektívy podľa Van Rompuya neponúkajú únii nijakú perspektívu na rozvoj.
Van Rompuy zdôraznil, že premiéri a prezidenti na summite počas 25 hodín trvajúcich debát len veľmi ťažko dospeli k dohode o viacročnom finančnom rámci. A dodal, že tento vzácny kompromis by mal byť odobrený aj Európskym parlamentom.
