BRUSEL - Krajiny ako Francúzsko alebo Španielsko v minulom roku nedodržali svoje ciele rozpočtových deficitov a úroveň zadlženosti v eurozóne narástla. Tlak na prísne úsporné opatrenia sa však možno zníži, keďže Európska komisia (EK) naznačila zmenu postoja.
Eurokomisár pre hospodárske a menové záležitosti Olli Rehn cez víkend naznačil, že pri tvrdých ekonomických cieľoch je potrebná istá miera flexibility. "Hoci politika šetrenia je v základe správna, myslím si, že dosiahla svoj limit. Opatrenia sú úspešné vtedy, keď sú nielen dobre navrhnuté, ale majú aj minimálnu politickú a spoločenskú podporu," povedal na konferencii predseda komisie José Manuel Barroso.
Stredobodom stratégie EÚ pri boji s už tri roky trvajúcou dlhovou krízou boli rozpočtové škrty, analytici im ale zároveň dávajú za vinu vznik nebezpečnej špirály, kde vlády šetria, firmy preto prepúšťajú zamestnancov, Európania menej nakupujú a mladí ľudia majú stále menšiu šancu nájsť si prácu. Úsporné opatrenia sa vo všeobecnosti vnímajú aj ako príčina toho, že ekonomika EÚ je už druhý rok v recesii.
Zmenu postoja k úsporným opatreniam však podporuje aj mierne sa zlepšujúci celkový obraz hospodárstva. Kombinovaný fiškálny deficit 17 štátov eurozóny v roku 2012 dosiahol 3,7 %, čo je pokles takmer o polovicu oproti úrovni 6,7 % v roku 2010. Čiastočne aj kvôli tomu existuje šanca, že Paríž a Madrid dostanú viac času na to, aby dosiahli úniou požadovanú 3 % hranicu deficitu.
"Musíme spojiť nevyhnutú úpravu vo verejných financiách, obrovských deficitoch a obrovskom zadlžení s vhodnými opatreniami na podporu rastu," vyhlásil Barroso v plánovanom prejave v Bruseli. Po ekonomickom raste prahnú aj lídri krajín EÚ, nie je však jasné, ako veľmi sa postoj európskych zákonodarcov zmenil. O prípadnom predĺžení termínu na dosiahnutie rozpočtových cieľov pre Španielsko a Francúzsko bude EK rozhodovať 29. mája.
