BRATISLAVA - Vládna väčšina v parlamente dvoma rýchlymi novelami zákonov otvorila cestu k privatizácií štátnych núdzových rezerv ropy. Ide o Zákon o štátnych hmotných rezervách a Zákon o núdzových zásobách ropy. Z dvojice zákonov vypadli klauzuly, ktoré zaručovali výhradné štátne vlastníctvo núdzových ropných zásob. Ropné rezervy tak budú môcť spravovať súkromné firmy, iba na základe zmluvy so Správou štátnych hmotných rezerv. Podľa exministra hospodárstva Juraja Miškova sa proces privatizácie ropy už spustil. V štátnom rozpočte na budúci rok totiž štátne hmotné rezervy počítajú s nečakane vysokým príjmom viac ako sto miliónov eur.
Miškov v blogu upozornil na dva zákony, ktoré parlament schválil v skrátenom legislatívnom konaní s odôvodnením, že ide o prispôsobenie sa európskym normám. Zo Zákona o štátnych hmotných rezervách v tichosti vypadla klauzula, ktorá zaručovala výhradne štátne vlastníctvo núdzových zásob ropy. Ministerstvo hospodárstva tvrdí, že privatizáciu ropy nechystá a novelizácia zákonov iba umožňuje čiastočné prenesenie povinnosti držať núdzové zásoby ropy na spoločnosť Transpetrol. Tá je však v stopercentnom vlastníctve štátu. "Preto som predložil pozmeňujúci návrh, ktorý by vylúčil iné ako štátne vlastníctvo zásob ropy, ale zároveň pripúšťal aj nepriame vlastníctvo prostredníctvom spoločnosti so 100% majetkovou účasťou štátu," trvdí Miškov. Návrh však v parlamente nepriešiel.
Hoci podľa Ministerstva hospodárstva sa privatizácia núdzových zásob ropy nechystá, podľa Miškova je táto možnosť vďaka spomenutej novele otvorená. Navyše, v návrhu štátneho rozpočtu na rok 2013 sa v kapitole Správy štátnych hmotných rezerv nachádza záhadný príjem z predaja majetku vo výške viac ako sto miliónov eur. Podľa Miškova môže ísť iba o predaj ropy, nevie si predstaviť čo iné by v takomto vysokom objeme rezervy mohli predávať. "Predaj štátneho majetku je vždy privatizácia. Ak to chcú zveriť súkromnej firme, nech to povedia na rovinu," povedal pre Topky Miškov. Podľa neho by pri takomto kroku mohli vzniknúť veľké bezpečnostné riziká, no dá sa im vyhnúť. "V čase mieru nie je problém, aby to robili súkromníci. Ale nech je to transparentné a nech verejnosť vie, ako chcú štátne hmotné rezervy predať ropu za sto miliónov," hovorí.
Podľa nových zákonov spravovanie núdzových zásob ropy pôjde výhradne v réžií Správy štátnych hmotných rezerv, ktorým bude stačiť uzavrieť dohodu so súkromnou firmou. Mimo kontroly parlamentu. Ak by sa časť ropných rezerv preniesla na Transpetrol, ten si na túto úlohu bez problémov môže najať externých subdodávateľov.
Na našu otázku, odkiaľ pochádza plánovaný nárast príjmov o viac ako sto miliónov eur, odpovedala Správa štátnych hmotných rezerv vyhýbavo: "Nárast príjmov vyplýva z predpokladanej zmeny systému nakladania s núdzovými rezervami, ktorý je v súčasnosti predmetom mnohch odborných diskusií," informovala Topky hovorkyňa správy Marcela Rybanská.
Viac sa nedozvedeli ani poslanci v parlamentnom výbore pre hospodárske záležitosti. Tí si predvolali priamo predsedu Správy štátnych hmotných rezerv Kajetána Kičuru, no nedozvedeli sa predajom čoho získajú štátne hmotné rezervy viac ako 100 miliónov eur, ktoré si naplánovali v štátnom rozpočte.
