BRATISLAVA - Nacistický zločinec László Csatáry, ktorého maďarské úrady zadržiavajú v domácom väzení, za vojny sadistickým spôsobom trýznil v Košiciach nielen Židov, ale aj obyvateľov nežidovského pôvodu. Vyhlásil to dnes šéf Ústredného zväzu židovských náboženských obcí (ÚZŽNO) na Slovensku Igor Rintel. Židovská komunita by uvítala Csatáryho vydanie na Slovensko, kde bol v roku 1948 odsúdený za vojnové zločiny na trest smrti.
"Svedkovia žijú na Slovensku, prakticky žiadni nie sú v Maďarsku. V roku 1948 bol Csatáry odsúdený na Slovensku. Je preto väčší predpoklad, že v Slovenskej republike bude spravodlivosť dokonaná v reálnom čase," dodal Rintel. Deväťdesiatsedemročného Csatáryho, ktorý je podľa Centra Simona Wiesenthala momentálne najhľadanejším nacistickým zločincom, 18. júla vypočula maďarská prokuratúra a nariadila mu 30-dňové domáce väzenie, počas ktorého prebieha vyšetrovanie vo veci.
Podľa predsedu košickej židovskej náboženskej obce Pavla Sitára je pri riešení Csatáryho kauzy možné využiť rozsudok, ktorý bol na Slovensku vynesený v roku 1948. "Skutková situácia je taká, že v Maďarsku je začaté trestné stíhanie vo veci, nie je vznesené obvinenie. Robia sa tam úkony, ktoré sa dajú robiť podľa maďarského trestného poriadku, ale obvinený zatiaľ nie je nikto," upozornil. "Ale je jasné, že v Československu v roku 1948 bol vynesený rozsudok, kde bol Csatáry za vojnové zločiny odsúdený na trest smrti. Na to existuje súdny spis, v ktorom sú listiny, na základe ktorých sa toto dá konštatovať," vysvetlil.
"Rozsudok smrti je treba zrušiť, lebo na Slovensku sa trest smrti nevykonáva. Treba tento rozsudok zmeniť na doživotie," dodal. Ak by bol pôvodný rozsudok zmenený vo výroku o treste, nie vo výroku o vine, môžu podľa neho slovenské orgány požiadať o vydanie Csatáryho na výkon trestu odňatia slobody na Slovensko.
Viaceré dokumenty zo spisu však chýbajú. ÚZŽNO má podozrenie, že sa stratili po roku 1995, keď začali Csatáryho vyšetrovať kanadské orgány. Csatáry totiž po vojne žil roky v Kanade, kde podnikal so starožitnosťami a získal tam aj štátne občianstvo. V roku 1997 mu ho Kanada odňala na základe zistenia, že pri žiadosti o občianstvo klamal ohľadom svojej spolupráce s nacistami. Na Slovensko však deportovaný nebol, lebo ešte pred ukončením vyšetrovania unikol do Maďarska, kde žil až dodnes. Podľa denníka Magyar Hírlap samotný Csatáry uviedol, že si pred odchodom do Maďarska zisťoval, či ho slovenské a maďarské úrady z niečoho obviňujú. Muž podozrivý z vojnových zločinov má údajne k dispozícii dokumenty s negatívnou odpoveďou.
ÚZŽNO má podozrenie, že dokumenty z Csatáryho súdneho spisu sa mohli stratiť v tomto období, preto jeho členovia aktívne pátrajú v archívoch po materiáloch, ktoré by mohli spis doplniť. Zároveň vyzývajú na rovnaký postup aj slovenské inštitúcie.
"Pokiaľ ide o svedkov, je treba brať do úvahy, že napríklad pani Zádorová má 94 rokov. Pani Hirschová má len 81, ale v čase, keď ju deportovali do koncentračného tábora, mala jedenásť, bola dieťa," priznal Sitár. Napriek týmto problémom je podľa neho dôležité urobiť všetko preto, aby bola spravodlivosť aspoň symbolicky, vo vysokom veku páchateľa, zavŕšená. Pripomenul, že zločiny proti ľudskosti sú nepremlčateľné.
Rintel doplnil, že Csatáry sa v zmysle súdneho spisu dopustil množstva zločinov, ktorých dôsledkom bolo utrpenie a smrť veľkého počtu nevinných civilistov vrátane starých ľudí, žien a detí. "Medzi iným nariadil zaisteným ženám v košickej tehelni holými rukami hĺbiť jamy a keď niektoré z nich nevládali pokračovať v tejto práci, osobne ich bil a kopal do nich. Z materiálov, ktoré máme k dispozícii, vyplýva, že motívom jeho sadistického konania bola aj snaha o osobné obohatenie," dodal Rintel.
Csatáry 20. júla v rozhovore pre denník Magyar Hírlap vyhlásil, že nechápe, prečo ho podozrievajú z deportácie košických Židov. Povedal, že deportácií sa nezúčastnil, vo dvoch košických getách bol iba štyrikrát a o Židoch v gete rozhodovali Nemci. Konštatoval, že jeho úlohou v Košiciach bolo na základe vydaného rozkazu tlmočiť Nemcom. Dodal tiež, že to nebola príjemná úloha. V reakcii na otázku denníka poznamenal, že nemá predstavu o tom, prečo ho v bývalom Československu odsúdili na smrť. Podľa jeho slov kanadské úrady ani v priebehu dvoch rokov nenašli dokumenty, na základe ktorých by ho vyhlásili za vinného.
Maďarský historik Zoltán Balassa pre Magyar Hírlap povedal, že košický okresný ľudový súd 8. júna 1948 odsúdil Csatáryho na smrť na základe výpovede desiatich svedkov v priebehu desiatich minút. „Aj keď Csatáry dodatočne vyhlasoval, že ako policajt plnil policajné rozkazy, zo svedectiev vyplýva, že svoje právomoci viackrát prekročil, preto jeho obhajoba neobstojí,“ dodal historik.
Csatáry, ktorý bol v roku 1944 policajným veliteľom košického geta, v stredu 18. júla v budapeštianskej vyšetrovacej prokuratúre pri vypočúvaní poprel trestné činy a o svojej úlohe v roku 1944 povedal, že plnil iba rozkazy a konal svoje povinnosti. Prokuratúra 22. septembra 2011 nariadila na základe žaloby jeruzalemskej kancelárie Centra Simona Wiesenthala (SWC) vyšetrovanie v kauze vojnového zločinu v Košiciach z roku 1944. Podľa historikov bol Csatáry mimoriadne krutý, jeho brutalita bola neúnosná aj pre Nemcov.
Csatáry podľa SWC zohral kľúčovú úlohu pri deportácii 300 Židov z Košíc na Ukrajinu, kde z nich takmer väčšinu v lete 1941 v meste Kamenec Podolský povraždili, a čelí aj obvineniu z pomoci pri organizovaní deportácií približne 15 700 Židov do vyhladzovacieho tábora v Osvienčime v roku 1944. Csatáry bol v tom čase ako policajt v Košiciach veliteľom zberného tábora. Po vojne ušiel do Kanady, ktorá ho zbavila kanadského občianstva až v roku 1997.
