BANSKÁ BYSTRICA - Vysoké horúčavy prinášajú so sebou aj nebezpečenstvo rozličných potravinových (alimentárnych) nákaz.
"Aj preto je podľa odborníkov veľmi dôležité ako teraz uchovávame či upravujeme pokrmy," uviedla hovorkyňa banskobystrického Regionálneho úradu verejného zdravotníctva (RÚVZ) Mária Tolnayová. Ak sa skladujú pri nesprávnej (vyššej) teplote, dochádza v nich k množeniu mikroorganizmov, kazeniu a v prípade, že sa v nich nachádzajú choroboplodné mikroorganizmy, je aj vysoké riziko vzniku alimentárnych ochorení.
"Najčastejším pôvodcom týchto ochorení u nás sú salmonely," konštatovala vedúca odboru hygieny výživy RÚVZ Ivana Sedliačiková.
K potravinám, v ktorých sa najčastejšie vyskytujú, sa radia hlavne hydina, vajcia, lahôdkarské výrobky, vrátane cukrárskych, ale i mliečne a mäsové výrobky, či zmrzlina. Po požití pokrmu, v ktorom sa premnožili mikroorganizmy, dochádza k vzniku ochorenia často už po šiestich až 12 hodinách. "Prejavuje sa bolesťami brucha, hnačkami, zvracaním a teplotou okolo 38 – 39 stupňov Celzia. U detí a oslabených dospelých jedincov sa môže vyvinúť aj obzvlášť ťažká forma ochorenia ohrozujúca život," upozornila Sedliačiková. Pri nákupe nanukov a zmrzliny si treba všímať, či nie sú roztopené alebo zdeformované. Môže to znamenať, že nebola dodržaná teplota ich uchovávania a zvyšuje sa tak riziko vzniku hnačkového ochorenia.
V teplom a vlhkom prostredí sú vytvorené vhodné podmienky aj na rast plesní. Niektoré z nich produkujú mykotoxíny (jedovaté produkty plesní), ktoré môžu poškodiť rôzne orgány, najmä pečeň, obličky, slezinu, krvný a nervový systém. "Každá potravina má určené ideálne podmienky skladovania, ide najmä o teplotu a vlhkosť vzduchu. Je ich nutné dodržiavať v každom ročnom období, nielen v lete, aj keď vtedy sú podmienky uchovávania potravín najobtiažnejšie," pokračovala Sedliačiková.
Podľa rád odborníkov je potrebné suroviny nielen dôkladne tepelne spracovať, ale tiež neskladovať a nespracovávať spoločne napríklad surové mäso, ktoré musí prejsť tepelnou úpravou, a mäsové výrobky určené na priamu spotrebu. Dôležité je tiež nepiť vodu z neznámeho zdroja. Zelenina a ovocie sa majú dôkladne očistiť a umyť. Pokrmy treba pripravovať v čo najkratšom čase pred konzumáciou a rizikové potraviny uchovávať v chladiacom zariadení.
"Nezjedené pokrmy radšej rýchlo schlaďte, odložte do chladničky a v prípade ďalšieho použitia ich dôkladne zohrejte. V žiadnom prípade nekonzumujte plesnivé potraviny a obsah konzerv s vydutými vrchnákmi." Ako ďalej radí Sedliačiková, počas dlhých ciest sa nemajú konzumovať rýchlo sa kaziace potraviny ako bryndza či majonézové šaláty.
Sedliačiková dodala, že veľmi dôležitú úlohu zohráva aj dodržiavanie pitného režimu. Vhodné je piť pitnú vodu, pramenité a minerálne vody, radšej nesýtené, a rôzne ovocné a bylinkové čaje. V prípade väčších strát vody potením, pri fyzickej námahe i pri letných horúčavách je potrebné príjem tekutín zvýšiť.
