BRATISLAVA - Pilot vládneho špeciálu na Slovensku v priemere ročne nalieta 320 hodín. Údaj predstavuje priemerný let pilota letky ministerstva vnútra počítaný od roku 1993. Letka zabezpečuje vzdušnú dopravu ústavných činiteľov na krátkych a stredných tratiach dvoma menšími lietadlami Jak-40 a dvoma väčšími lietadlami Tu-154M na stredných a dlhých tratiach.
Jeden Jak-40 má 38 rokov a nalietal približne 10 tisíc letových hodín, druhý má 33 rokov a vo vzduchu strávil asi šesťtisíc hodín. Životnosť lietadiel Jak-40 je stanovená na 45 tisíc letových hodín a 45 rokov. Pri väčších vládnych špeciáloch má prvé lietadlo Tu-154M nalietaných približne štyritisíc letových hodín a 23 rokov, druhé lietadlo približne 3 000 letových hodín a 14 rokov. Životnosť lietadiel Tu-154M je stanovená na 60 tisíc letových hodín a 35 rokov. "Z údajov vyplýva, že lietadlá sú málo opotrebované," uviedla Lucia Garajová z komunikačného odboru kancelárie ministra vnútra.
Jedna letová hodina prevádzky týchto lietadiel stojí ministerstvo vnútra 4 600 eur. Letovú spôsobilosť strojov má rezort vnútra doloženú stanoviskami Leteckého úradu SR, ruského štátneho dozorného orgánu Rostransnadzor, konštrukčnou kanceláriou OAO-Tupolev a konštrukčnou kanceláriou OKB-Jakovlev.
Na otázku, či uvažujú aj o alternatívnych spôsoboch leteckej dopravy ústavných činiteľov, napríklad prostredníctvom dopravných spoločností, rezort vnútra uviedol, že "tento spôsob prepravy má viacero nevýhod". V prípade dopravy prenajatými lietadlami od komerčných leteckých spoločností by bola podľa rezortu jedinou výhodou možnosť, že sa použije modernejší typ lietadla. Oproti terajšiemu spôsobu dopravy vlastnými lietadlami by to však bolo nákladnejšie. Pri prenajatí lietadla kategórie Jak-40 by náklady na hodinu letu predstavovali päťtisíc eur. K tomu treba pripočítať ďalších približne 25 percent za dodatočné služby, navigačné poplatky, poplatky za služby pozemnej obsluhy lietadiel, bezpečnostné a letiskové poplatky. Okrem toho by sa znížilo zabezpečenia ochrany ústavného činiteľa, nepoznali by skúseností lietajúceho personálu ani technický stav a opotrebovanosť použitého lietadla.
Druhou alternatívou by bola preprava ústavných činiteľov komerčnými linkami. Rezort vnútra pripúšťa, že je ekonomická. Ako príklad ministerstvo uviedlo cenu letenky v biznis triede jednej leteckej spoločnosti zo susedného štátu, ak sa zabezpečuje doprava do osem cestujúcich do Bruselu. Náklady sú v takom prípade nižšie ako prevádzkové náklady lietadla Jak-40. Pri desiatich cestujúcich sa však táto výhoda stráca. Nevýhod je opäť podľa rezortu vnútra viac ako výhod. Neexistuje žiadna časová flexibilita pre striktnú viazanosť na letový plán komerčnej leteckej spoločnosti. V prípade nutnosti predčasne ukončiť služobnú cestu v dôsledku nepredvídaných okolností (napríklad živelné pohromy, politické dôvody a podobne) alebo naopak predĺžiť služobnú cestu pre pokračovanie dôležitých rokovaní, vzniká problém s návratom. Ťažkosti by nemali len časový, ale aj finančný charakter - bolo by potrebné vymeniť alebo kúpiť novú letenku. Okrem toho pasažieri komerčných liniek musia dodržiavať prísne vstupné a výstupné bezpečnostné letiskové kontroly - pri použití vlastného lietadla ústavnými činiteľmi platia iné predpisy, uľahčujúce vstupný a výstupný režim, obzvlášť sa to prejavuje v krajinách, ako sú Izrael, USA, Irak. Ochrancovia ústavného činiteľa navyše nemôžu mať pri sebe zbraň pre prísne pravidlá pri leteckej preprave cestujúcich.
