BRATISLAVA - Náklady Slovenska na vybudovanie hrádzí a ďalších stavieb, ktoré by ľudí chránili pred záplavami, stúpajú. Kým pred štyrmi rokmi sa odhadovali na asi 24 miliárd korún, v súčasnosti by ich budovanie stálo o asi desať miliárd viac, povedal na dnešnej tlačovej konferencii Marián Supek z ministerstva životného prostredia.
Napriek tomu sa podľa neho tieto peniaze oplatí investovať, pretože za posledných desať rokov spôsobili povodne škody za asi 16 miliárd korún, dodal.
Vodohospodári sú pri stavbe hrádzí podľa Supeka vo výraznom sklze, pretože im chýbajú peniaze. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu síce naplánovala na ochranu pred záplavami okolo 20 miliárd korún do roku 2010, k vodohospodárom sa doposiaľ dostalo asi o 6,5 miliardy menej, než sa podľa plánu malo. "Program nie je možné splniť," povedal Supek.
Náklady podľa Supeka rastú aj pre to, že k naplánovaným stavbám sa stále pridávajú nové. Medzičasom totiž povodne spôsobujú ďalšie škody a tak je potrebné opravovať aj už hotové hrádze. Podiel na vyšších výdavkoch má aj inflácia, dodal.
Sklz v prácach potvrdzuje aj Ondrej Handzok zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Košiciach. Podnik, ktorý sa stará o hrádze a ďalšie protipovodňové opatrenia na východe krajiny, použil tento rok na opravy a nové stavby len niekoľko miliónov korún. A to aj napriek tomu, že počas dvoch veľkých tohtoročných záplavových vĺn povodne postihli stovky obcí pri riekach Torysa, Hnilec, či Hornád. "V tomto roku sme na protipovodňové stavby nedostali takmer nič," povedal Handzok. Pritom v posledných troch rokoch spôsobili povodne škody na východe Slovenska za asi 800 miliónov korún, dodal.
Ľudia, ktorých povodne postihujú častejšie, sa proti ním snažia poistiť. Niektoré poisťovne reagovali, okrem iného, vytvorením informačného systému GIS. Ten by mal poskytovať informácie o rizikových územiach, povedal Vladimír Rančík zo Slovenskej asociácie poisťovní. Dodal však, že už v súčasnosti na niektorých územiach poisťovne odmietajú poistiť majetok ľudí. Každoročne ich totiž zalievajú rozvodnené rieky.
Koľko peňazí bude žiadať ministerstvo životného prostredia na boj proti záplavám z budúcoročného rozpočtu Supek zatiaľ neprezradil. Tento rok malo celé ministerstvo životného prostredia rozpočet necelých sedem miliárd korún.
Vodohospodári sú pri stavbe hrádzí podľa Supeka vo výraznom sklze, pretože im chýbajú peniaze. Predchádzajúca vláda Mikuláša Dzurindu síce naplánovala na ochranu pred záplavami okolo 20 miliárd korún do roku 2010, k vodohospodárom sa doposiaľ dostalo asi o 6,5 miliardy menej, než sa podľa plánu malo. "Program nie je možné splniť," povedal Supek.
Náklady podľa Supeka rastú aj pre to, že k naplánovaným stavbám sa stále pridávajú nové. Medzičasom totiž povodne spôsobujú ďalšie škody a tak je potrebné opravovať aj už hotové hrádze. Podiel na vyšších výdavkoch má aj inflácia, dodal.
Sklz v prácach potvrdzuje aj Ondrej Handzok zo Slovenského vodohospodárskeho podniku v Košiciach. Podnik, ktorý sa stará o hrádze a ďalšie protipovodňové opatrenia na východe krajiny, použil tento rok na opravy a nové stavby len niekoľko miliónov korún. A to aj napriek tomu, že počas dvoch veľkých tohtoročných záplavových vĺn povodne postihli stovky obcí pri riekach Torysa, Hnilec, či Hornád. "V tomto roku sme na protipovodňové stavby nedostali takmer nič," povedal Handzok. Pritom v posledných troch rokoch spôsobili povodne škody na východe Slovenska za asi 800 miliónov korún, dodal.
Ľudia, ktorých povodne postihujú častejšie, sa proti ním snažia poistiť. Niektoré poisťovne reagovali, okrem iného, vytvorením informačného systému GIS. Ten by mal poskytovať informácie o rizikových územiach, povedal Vladimír Rančík zo Slovenskej asociácie poisťovní. Dodal však, že už v súčasnosti na niektorých územiach poisťovne odmietajú poistiť majetok ľudí. Každoročne ich totiž zalievajú rozvodnené rieky.
Koľko peňazí bude žiadať ministerstvo životného prostredia na boj proti záplavám z budúcoročného rozpočtu Supek zatiaľ neprezradil. Tento rok malo celé ministerstvo životného prostredia rozpočet necelých sedem miliárd korún.
