BRATISLAVA – Prevzatie zodpovednosti za Maďarov v zahraničí a volebné právo bez priamej väzby na pobyt v Maďarsku. Tieto body novej maďarskej ústavy sú najčastejšie kritizované slovenskými politikmi.
Neexistuje, aby pôsobili zákony nejakého štátu exteritoriálne, ani maďarská ústava, reagoval minister zahraničných vecí Mikuláš Dzurinda na jej schválenie v maďarskom parlamente. Tvrdí pritom, že opozícia zneužíva, že diplomacia chce pokojné riešenie a tvrdí, že je proti búchaniu do stola. „Nesedíme so založenými rukami, naopak aktívne konáme,“ tvrdí Dzurinda. Ako uviedol, minulý týždeň telefonoval svojmu maďarskému kolegovi Jánosovi Mártonyimu, v rámci systému ´early warning´, ktorý si krajiny zaviedli, a podľa vlastných slov ho „upozornil na úskalia textu.“ Tie vidí najmä v odsekoch o uplatňovaní kolektívnych práv, vytváraní kolektívnych samospráv a pôsobenie Maďarska aj cez vlastné hranice. Na Slovensku o kolektívnych právach nemôže byť ani reči, aj európska legislatíva hovorí o individuálnych právach, vyhlásil.
Prevzatie zodpovednosti za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc s podporou kolektívnych samospráv a volebné právo bez priamej väzby na pobyt na území Maďarska prekáža najviac KDH. Za zabezpečenie menšinových práv je zodpovedná predovšetkým krajina, v ktorej menšina žije, uviedol predseda KDH Ján Figeľ. „Mrzí nás aj vypustenie ústavnej ochrany jazykov menšín,“ dodal. „Suverenita SR je nedotknuteľná a preto odmietame uplatňovanie zákona iného štátu na našom území. Princíp zákazu exteritoriality považujeme za nespochybniteľný,“ vyhlásil Figeľ.
Slovenské strany by mali spoločne konať, aby postavili bariéru, ktorá bude reagovať na niektoré články maďarskej ústavy. "Nevylučujem, že bude potrebné prijať novelizáciu Ústavy SR, na ktorú sa musíme riadne pripraviť, musíme o nej diskutovať a hlavne musíme získať veľmi širokú dohodu všetkých slovenských politických strán," vyhlásil predseda Smeru-SD Robert Fico. Vláda by podľa Fica zároveň mala čo najskôr predložiť do parlamentu prvú reakciu, ktorú by mohli schváliť strany ako politické posolstvo k témam, ktoré sa dotýkajú Slovenska. "Ak to neurobí vláda, urobí to Smer-SD," avizoval.
Predseda SNS Ján Slota je presvedčený že prijatie novej maďarskej ústavy je prejavom plánovitej snahy Viktora Orbána zrušiť účinky Trianonskej zmluvy a pretvoriť usporiadanie Európy. "Ústava dáva rámec na to, aby si Maďarsko robilo nárok na územie Veľkého Uhorska. Udelenie volebného práva zahraničným Maďarom je príprava k tomu, aby sa zotreli rozdiely medzi Maďarmi v Maďarsku a v zahraničí," reagoval.
Prijatie ústavy sa týka predovšetkým Maďarska, reagoval predseda poslaneckého klubu Most-Híd László Solymos. "Mali by sme k tejto záležitosti pristupovať v takej miere, ako si zaslúži," dodal Solymos.
Maďarský parlament, v ktorom dominuje stredo-pravá strana Fidesz, prijal v pondelok novú ústavu. Za jej prijatie hlasovalo 262 zákonodarcov, proti sa vyslovilo 44 poslancov, jeden sa hlasovania zdržal. Opoziční socialisti a ľavicová strana Politika môže byť iná hlasovanie bojkotovali, zatiaľ čo krajne pravicová strana Jobbik sa vyslovila proti textu dokumentu. Novú ústavu navrhla vládna strana Fidesz. V schválenom texte sa nachádza množstvo kontroverzných častí, z ktorých najnegatívnejší ohlas v zahraničí vyvoláva uzákonenie volebného práva pre zahraničných Maďarov. Kritici tiež argumentujú, že nová ústava posilní moc premiéra a jeho strany Fidesz.
Domáci kritici upozorňujú, že dáva príliš veľký dôraz na kresťanské hodnoty ako napríklad úlohu tradičnej rodiny v spoločnosti a vyčleňuje tak z nej názorové menšiny. Očakáva sa, že prezident Schmitt ústavu podpíše, pretože má úzke vzťahy s Orbánom. Do platnosti by mala vstúpiť 1. januára 2012.
