BRATISLAVA - Voľba generálneho prokurátora je jednou z najdôležitejších výziev novej vlády a diskutuje sa o nej horlivo už niekoľko týždňov. Dnes začína schôdza parlamentu, na ktorej budú poslanci schvaľovať novelu zákona o zmene spôsobu voľby šéfa GP. Má prebehnúť verejná diskusia. Zrejme najspornejšou otázkou je, či sa šéfom GP môže stať aj „neprokurátor“. Práve kvôli tomu sa vládni poslanci dostali do sporu aj s prezidentkou Zuzanou Čaputovou.
Koaliční poslanci chcú k novele upravujúcej spôsob voľby generálneho prokurátora zorganizovať v parlamente verejnú diskusiu za účasti odbornej i laickej verejnosti, uviedol predseda ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák, ktorý je spolupredkladateľom novely. Verejná diskusia prebehne 24. júna. Prípadné úpravy či vylepšenia návrhu prichádzajú podľa neho do úvahy po tejto diskusii po prerokovaní návrhu v prvom čítaní. Voľba šéfa GP by mala byť verejná.
Boj o post generálneho prokurátora: Koalíciu čaká stret s prezidentkou! Čižnár môže nadsluhovať
Zákon nebudeme šiť nikomu na mieru
Verejná odborná diskusia o zmene spôsobu voľby generálneho prokurátora bude 24. júna v priestoroch parlamentu, uviedol podpredseda parlamentu Juraj Šeliga. Na diskusiu chce koalícia pozvať zástupcov občianskych iniciatív, prokurátorov, zástupcov prezidentskej kancelárie, poslancov parlamentu, akademikov či širokú odbornú verejnosť. Šeliga uviedol, že diskusiu chcú urobiť až do naplnenia kapacity.
Šeliga pripomenul, že koalícia nechce nikomu „šiť zákon na mieru“ a nebráni sa diskusii. „Chceme, aby bola prokuratúra otvorenejšia, transparentnejšia,“ doplnil. „Debata začala od zlého konca, keď vystrelilo meno Daniela Lipšica,“ skonštatoval Šeliga, ktorý nevie o tom, že by chcel Lipšic kandidovať a neexistuje podľa neho ani dohoda, že by mal byť Lipšic zvolený. Podľa svojich slov vidí minimálne piatich neprokurátorov vhodných na túto funkciu a nie je medzi nimi Lipšic.
O dôvodoch na odvolanie bude podľa spolupredkladateľa Alojza Baránika rozhodovať 150 členov parlamentu. „Ak sa parlament zhodne, že existujú dôvody na odvolanie v zmysle zákona, potom navrhne odvolanie pani prezidentke,“ dodal s tým, že generálny prokurátor by sa v tom prípade mohol obrátiť na Ústavný súd SR.
Politické zneužitie nehrozí
Ďalší predkladateľ Ondrej Dostál sa podľa svojich slov nebráni diskusii o zadefinovaní dôvodov na odvolanie generálneho prokurátora. Poslanci tak reagovali na výhrady Nadácie Zastavme korupciu voči návrhu novely. Dostál si nemyslí, že by hrozilo politické zneužitie ustanovenia novely, ktoré hovorí o dôvodoch na odvolanie šéfa Generálnej prokuratúry SR. Nadácia totiž tvrdí, že ustanovenie je veľmi všeobecné a umožňuje efektívne zvýšiť politický vplyv na prokuratúru.
„Prípadný návrh na odvolanie generálneho prokurátora nebude môcť byť svojvoľný a čisto politický. V prípade, že by parlament navrhol odvolanie generálneho prokurátora bez zákonom stanovených dôvodov a následne by ho z funkcie svojvoľne odvolala hlava štátu, takto odvolaný generálny prokurátor by sa mohol dovolávať svojich práv na Ústavnom súde,“ reagoval Dostál. Ďalší z predkladateľov, podpredseda parlamentu Juraj Šeliga povedal, že pripomienkami verejnosti sa budú zaoberať, „a to aj tzv. odvolacími dôvodmi“. „Prosím len, aby sme rozlišovali medzi odbornou diskusiou a politickou personalistikou, ktorá dnes nie je na mieste,“ doplnil.
Šanca pre neprokurátorov je ozdravením
Otvorenie voľby generálneho prokurátora aj pre kandidátov z radov neprokurátorov považuje Dostál za dôležitý predpoklad ozdravenia prokuratúry. Poslanec zároveň nepovažuje slová nadácie, že otvorenie systému pre sudcov je prospešné, no právnici i prezidentka to vnímajú inak, za dostatočný argument. Nadácia navrhuje predkladateľom vypustiť ustanovenie, podľa ktorého sa má umožniť kandidovať aj neprokurátorom. S vypustením Dostál podľa svojich slov nebude súhlasiť. Šeliga tvrdí, že návrhom chcú otvoriť prokuratúru tak, aby sa mohla vyčistiť. „V krajinách Európskej únie to nie je žiadna novinka,“ doplnil.
Novelu nestiahneme
Návrh novely upravujúci spôsob voľby generálneho prokurátora koaliční poslanci určite nestiahnu, dodal Dostál. Šeliga uviedol, že pri príprave návrhu sa pozreli aj na stanoviská Benátskej komisie. Obaja reagovali na poslanca Petra Kmeca, ktorý ich v pondelok vyzval, aby návrh stiahli a požiadali Benátsku komisiu o odborné stanovisko. „Pri príprave novely sme sa pozerali aj na stanoviská Benátskej komisie a špecificky sa v nich víta možnosť voľby generálneho prokurátora aj z radov neprokurátorov,“ reagoval Šeliga.
Smer robí len obštrukcie
Poslanci Smeru sa snažia len robiť obštrukcie a zabrániť alebo aspoň oddialiť zvolenie nového nadstraníckeho a nezávislého generálneho prokurátora, pretože viac ako dekádu vládli takmer bez kontroly. Šeliga ubezpečuje, že len otvorenosťou prokuratúry sa dostaneme k jej nezávislosti a nestrannosti. Novela je podľa Kmeca v rozpore s viacerými odporúčaniami Rady Európy.
Hovoril tiež o politizácii voľby šéfa generálnej prokuratúry. „Je smiešne, ak o politizácii prokuratúry hovorí predstaviteľ strany Smer-SD, ktorá chcela vo funkcii generálneho prokurátora udržať Dobroslava Trnku a ktorá nesie hlavnú politickú zodpovednosť za doterajší stav prokuratúry charakterizovaný zametaním káuz pod koberec a držaním ochrannej ruky nad 'našimi ľuďmi',“ uviedol Dostál.
Lex Lipšic?
Smer opakovane kritizuje novelu zákona o prokuratúre, do spoločnej diskusie k zmenám voľby generálneho prokurátora, na ktorú vyzýva vládna koalícia, sa zrejme nezapojí. Podpredseda Smeru Peter Pellegrini deklaroval, že poslanci opozície sa však určite zapoja do riadnej diskusie v pléne, upozorňuje na možné spolitizovanie prokuratúry koalíciou. Poslanec parlamentu Juraj Blanár zdôraznil, že postoj strany je jasný. Odmietajú, aby mohol byť šéfom prokuratúry aj neprokurátor, rovnako namietajú verejnosť voľby v pléne.
Pellegrini avizoval, že poslanci Smeru v pléne NR SR dajú jasne najavo, čo si myslia o „lex Lipšic“ a nových podmienkach, ktoré majú umožniť stať sa šéfom prokuratúry aj neprokurátorom. Podotkol, že je to závažná téma a ide o veľký zásah do demokratických zvyklostí. Za nebezpečné považuje aj možnú snahu o spolitizovanie prokuratúry. „Už dupľom pri povahových črtách predsedu vlády a niektorých ministrov,“ podotkol s tým, že by bol problém, keby takíto ľudia dostali do rúk prokuratúru aj políciu.
Blanár predloženú novelu označil za zákon šitý pre jedného kandidáta. Koalícia podľa neho využíva veci, ktoré priniesla v iných oblastiach už predchádzajúca vláda, ako napríklad verejné vypočutie kandidátov. Podotkol, že Smer nesúhlasí s tým, aby šéf generálnej prokuratúry nebol z radov prokurátorov, namieta aj možnosť jeho odvolania i navrhovanú verejnú voľbu. „S takýmto zákonom jednoducho nesúhlasíme,“ deklaroval. Pellegrini podotkol, že vládna koalícia navrhuje verejnú voľbu kandidátov len preto, aby si vedela skontrolovať, ako hlasujú jej poslanci a či dodržiavajú koaličné dohody na mene kandidáta. Generálny prokurátor by podľa neho nemal v budúcnosti vedieť, ktorý poslanec ako hlasoval.
Pomery na prokuratúre sa musia zmeniť zásadným spôsobom
Záujmom vládnej koalície je podľa Dostála to, aby sa pomery na prokuratúre zásadným spôsobom zmenili, aby sa rozviazali ruky orgánom činným v trestnom konaní a aby sa zvýšila vymožiteľnosť práva. „Otvorenejší systém výberu generálneho prokurátora, ktorý prináša náš návrh novely zákona o prokuratúre, je toho dôležitým predpokladom,“ doplnil.
„Pochybnosti týkajúce sa jednotlivých ustanovení legislatívneho návrhu z pohľadu odporúčaní Rady Európy posúdime v rámci prerokovania v parlamente,“ reagoval na Kmeca Vetrák. Dodal, že návrh novely obsahuje štandardné ustanovenia, ktoré sú súčasťou právnych poriadkov viacerých členských štátov EÚ. „Návrh novely zákona o prokuratúre považujem vzhľadom na katastrofálny stav, v akom sa prokuratúra v súčasnosti nachádza, za nevyhnutný,“ dodal.
Koaliční poslanci v novele zákona o prokuratúre a o rokovacom poriadku NR SR navrhujú, aby sa o funkciu generálneho prokurátora mohli uchádzať aj kandidáti, ktorí nie sú prokurátormi. Rozšíriť by sa mal okruh osôb a inštitúcií, ktoré kandidátov navrhujú. Prejsť by mali verejným vypočutím na ústavnoprávnom výbore a voľba v pléne parlamentu by mala byť verejná.
