Desperado: Nemám problém siahnuť si na život!

Ako sa cítiš na slobode?
- Podľa výsledkov som trošku sklamaný. Je mi strašne ľúto, čo som sa tu všetko dozvedel. Čo sa tu o mne hovorí, dám určite na správnu mieru.

Ako?
- Chcem ísť von s pravdou, aby Slovensko vedelo, že to nie je tak, ako sa písalo. Aj rozhovor s pani Páleníčkovou (biologická matka, pozn. red.) chcem dať na správnu mieru. Ja neviem o tom, že by som klamal a nie je to, že by som bol chorý. Budem robiť všetko pre to, aby som tieto veci vysvetlil.

Máš možnosť...
- Videl som ju asi sedemkrát v živote. Poznám ju z videnia, nepoznám ju tak ako priateľov, ktorých môžem považovať za ľudí, ktorých poznám vnútorne. Ešte stále tvrdím, že moja matka zomrela hneď po mojom pôrode. Bolo mi povedané, že som bol u niekoho adoptovaný, možno u tejto panej.

Ako to bolo s tvojou adopciou?
- Bol som v detskom domove v Tajnej od šiestich rokov. Otec, ku ktorému som chodil do Talianska, mi povedal, ako to bolo. On si ma chcel adoptovať, ale v Taliansku sú vraj také zákony, že muž sám nemôže dieťa adoptovať. Dozvedel som sa to od riaditeľky domova pani Andelovej, ale už tam zrejme nie je riaditeľkou. Je to už staršia dáma. A inak, práve včera som sa dozvedel, že tiež zomrela.

Aký bol tvoj taliansky otec?
- Keď som mal 15 rokov, prišiel za mnou do detského domova, že si ma chce adoptovať. Od riaditeľky som vedel, že zomrel, a preto to bol pre mňa šok. Chcel som spáchať samovraždu. Bol som potom v diagnostickom ústave na Trnávke. Potom som sa z toho dostal a bol som aj na jeho svadbe v Taliansku.

Kam si chodil do školy?
- Bol som v Hlohovci a skončil som tam strednú školu s maturitou. Nemal som pocit, že to bola polepšovňa, ako to bolo prezentované. Je to reedukačný ústav, kde je možné urobiť si strednú školu so zameraním na stavbárčinu. Nebol som tam zatvorený, ale nečudujem sa, že som tam bol aj ja, a nemyslím si, že som bol zlý. Bol som tam neprávom. V roku 1995 som začal chodiť na Filozofickú fakultu Univerzity Komenského v Bratislave a študoval som tam tri roky psychológiu, no neukončil som ani bakalára.

Nebojíš sa o svoj život? Viacerí ľudia sa na teba vraj chystajú.
- Nie, ak by sa mi nepodarilo uviesť veci na pravú mieru, nemám problém naozaj si siahnuť na život sám, aby bolo celé Slovensko v pokoji. Keď ma tu nikto nebude chcieť, tak by som to urobil. Keby už prišlo k tomu, že by ma tí ľudia napadli, tak ich poprosím, aby ma zabili, a ak by nestihli, tak to urobím sám, alebo navždy odídem zo Slovenska.

Nechceš odísť aj preto, že máš veľké dlhy?
- Mám jednu dlžobu vo výške 55-tisíc už tri roky. Ak budem mať robotu, chcem ju splatiť v najbližšej dobe. Okrem toho, v januári by som mal po otcovi zdediť nejaké peniaze.

Prečo si o tebe celé Slovensko myslí, že si klamár?
- Netuším. Chcem veci uviesť na pravú mieru. Je mi to ľúto, ale aj dôkazy o tom, že klamem som ochotný vysvetliť. Som sklamaný, ako môže niekto povedať niečo také, čo nie je pravda. Nie som klamár! Všetko okrem môjho vysokoškolského titulu je čistá pravda a za tým si stojím.