Je dobré a iste aj správne, že odborníci – vodohospodári, meteorológovia a iní experti, podrobne skúmajú správanie sa našej planéty a upozorňujú na klimatické zmeny. Upozorňujú na to, že povodne už nie sú každoročným nemilým prekvapením, ale bežnou súčasťou našich životov. Nám neostáva iné, len tento fakt prijať, vysporiadať sa s ním a urobiť všetko preto, aby vodný živel nebol hrobárom našich životov, majetkov a spomienok, ale dobrým sluhom.
Vyznieva až nepochopiteľne, že v čase, keď dokážeme prekonať zemskú príťažlivosť a poslať ľudí na mesiac, si nevieme poradiť s naoko aj tak malou riekou ako je napríklad východoslovenská Ondava. Nenápadná rieka, ktorá sa v priebehu pár hodín rozhodla vyliať z koryta a vziať ľuďom strechu nad hlavou a v niekoľkých prípadoch aj to najcennejšie, život.
Stovky mužov sa v slzách pozeralo na to, ako dielo ich rúk zničili povodne. Ich ženy a deti nemajú kde spať, nemajú si kde uvariť jedlo a nemajú si čo obliecť. Ostalo im vo väčšine prípadov len to, čo mali na sebe, keď utekali zo svojich príbytkov, aby si zachránili holý život. Týmto ľuďom nezostalo nič. Vlastne áno, mnohým ostali na krku hypotéky za domy, v ktorých sa nedá bývať, alebo sú už zbúrané. Zostala im len nádej veriť a dúfať, že zajtra bude lepšie...
Povedať, že vieme, ako sa títo ľudia cítia, je trúfalé. Nikto z nás, kto niečo podobné nezažil, to nemôže vedieť. No určite každý z nás minimálne tuší, že bolesť nad stratou majetku ide v tomto prípade ruka v ruke s bolesťou nad tým, že už nič nebude tak, ako pred tým. Títo ľudia majú ubolené duše, lebo sa prirodzene boja, že vlastne strácajú aj posledný kúsok identity, ktorá vyvierala z ich spomienok. Spomienok, ktoré sú beznádejné utopené vo veľkej vode...
Som však hrdá na to, že Slováci sú súcitný národ, ktorý sa dokáže zomknúť a pomôcť. Som aj nesmierne vďačná organizátorke Krištáľového krídla Márii Vaškovičovej za jej nápad usporiadať benefičný koncert „Pomôže celé Slovensko“ na pomoc rodinám postihnutých povodňami. A moja vďaka patrí aj všetkým umelcom, ktorí sa na ňom ochotne zúčastnili bez nároku na honorár, všetkým spoluorganizátorom a, samozrejme, najmä rodinám, ktoré sa aj napriek veľkej bolesti rozhodli vystúpiť pred obrazovky a prerozprávať svoje smutné príbehy.
Benefičný večer bol pre mňa osobne veľmi emotívnym zážitkom. Emócie ma valcovali aj keď som mala na pódiu rozprávať o dôležitosti našej pomoci konkrétnym rodinám. Mrzí ma však, že som sa kvôli tomu, že som potláčala plač, nezmohla na viac slov.
Mamička jednej z prezentovaných rodín po koncerte povedala, že najviac ju hnevá, že vlastne ani nemá komu vyčítať to, čo sa stalo. Lebo to nikto nespôsobil. To, že nemajú kde bývať, že nemajú kam ísť, že nevie, čo bude s jej rodinou v septembri, keď dve staršie deti budú musieť ísť do školy. Ona musela dať výpoveď, lebo nemôže chodiť do práce, nakoľko ich deti nemajú kde byť. Otec rodiny pracuje v Bratislave, „domov“ chodí na týždňovky. Teraz sú v hlavnom meste u známych, no nádejajú sa, že aj im pridelia jeden z kontajnerov. Ich dom, ktorý kúpili a zrekonštruovali, si užili len jeden mesiac. Bol to vraj veľmi krásny mesiac, jeden z najkrajších. Teraz sú najdôležitejšie deti. Oni však nemajú kde bývať, platia hypotéku, svah, na ktorom stojí ich dom, je nestabilný, kedykoľvek sa môže ešte viac zosunúť... a toto je len jeden príbeh.
Benefičný večer bol pre mňa naozaj veľmi emotívny. Zamýšľať sa nad podrobnosťami som sa nevedela... Akokoľvek, keď som sedela v hľadisku po „mojom vystúpení“, stále som premýšľala, či sú tí ľudia už tak vysporiadaní s tým, čo sa stalo, alebo im to stále nedochádza. Niektorí prišli o majetok, niektorí o svojich blízkych, o všetko to, čo väčšina z nás považuje za samozrejmé.
A preto ma veľmi teší, že sa nám doteraz podarilo spojiť toľko ľudí, toľko organizácií, toľko peňazí... Je našou povinnosťou pomáhať, a je potrebné to robiť tak, aby sme od toho pre seba nečakali nič. Verím, že mnohí, ktorí sa spolupodieľali na príprave a organizácii tohto koncertu, to cítia tak ako ja.
Je možné, že bude niečo aj nasledovať, je možné, že sa nám naozaj podarí vyzbierať dostatočné množstvo finančných prostriedkov na to, aby sme týmto rodinám pomohli pri budovaní nového začiatku, pri spamätávaní sa z niečoho, čo ich, dúfam, už nikdy nepostretne. To, čo sa stalo, nie je tragédia jednotlivca, ale krajiny, našej krajiny, nášho Slovenska. Našich príbuzných, priateľov, susedov.
Prosím preto všetkých ľudí dobrej vôle, aby neváhali a prispeli na osobitný účet 2765807454/0200.
Reprízu benefičného koncertu „Pomôže celé Slovensko“ odvysiela Slovenská televízia v sobotu 14. Augusta 2010 o 14.40 hod. na Jednotke.
Viac informácií nájdete na pomahaceleslovensko.zoznam.sk.
Ďakujem,
Mgr. Michaela Fedorová
Únia materských centier
Spoluorganizátorka benefičného koncertu „Pomôže celé Slovensko“
