Mal všetky predpoklady na to, aby sa stal kriminálnikom, našiel však inú cestu – hip-hop. Kto je vlastne Džony Mečoch?
Dieťa ulice Džony Mečoch bol poriadnym uličníkom už ako škôlkar. „Kde bolo dobre, tam som bol, a kde bolo zle, tam som bol tiež,“ hovorí Džony. Ako však sám priznáva, nepatril medzi vodcovské typy: „Bol som malý Janko s okuliarkami a účesom Majky z Gurunu. Nikdy som nebol Vinnetou či Old Shatterhand, ale skôr taký malý podriadený indiánko.“ Hoci bol Džony dobrý chlapec, niekedy sa nechal nahovoriť aj na nejaké huncútstva. V škole už bol z neho typický chuligán – neučil sa dobre a robil hlúposti. „Bíjaval som sa a bol som naozaj dobrý bitkár, hoci som vždy patril medzi tých drobnejších.“
Vyskúšal som drogy
Džonyho život začiatkom 90. rokov zmenil hip-hop, začal sa ho učiť z videoklipov na MTV. „Dnes viem, že ma tanec zachránil pred kriminálom, lebo nedovolil, aby sa vo mne rozvinuli predpoklady bitkára. Hoci mám mentalitu ulicového správania, neriešim to takýmto spôsobom. Pomohlo mi to, že som stretol dobrých ľudí a spolu sme žili hip-hop.“ Džony priznáva, že hoci dobre poznal tvrdé zákony ulice, nesprával sa podľa nich. „Prišli drogy a decká ich začali skúšať, lebo nevedeli, čo majú robiť. Aj ja som vyskúšal marihuanu, ale nechytilo ma to. Najkrajší svet je aj tak vtedy, keď ho vidíš bez drog. Dajú ti len umelé výplody šťastia, ale šťastie si treba vedieť nájsť i bez nich.“
Futbal či hip-hop?
Rodičia sa do Džonyho záľub nikdy nemiešali, nechávali mu voľnú ruku. Vedeli totiž, že ich syn bude vždy robiť len to, čo sám chce. „Keď som bol mladší, môj otec futbalista chcel, aby som i ja kopal do lopty. Príliš ma to však nebavilo. Kým otec sa našiel vo futbale, ja v hip-hope,“ hovorí Džony. „Rodičia mi nikdy nekecali do toho, čo robím, ani ma k tomu neviedli – nebalili mi cvičky a chlebíčky na tréning. Išiel som skôr ‚ulicovou‘ cestou, takže naši to, čo robím a o čo mi naozaj ide, pochopili možno až teraz.“
Živila ma ulica!
Pred dvoma rokmi sa Džony spolu s kamošmi vybral do Španielska, kde sa živil tancovaním na ulici. „Bolo to úplne famózne – zoberieš si magič, tenisky, ideš na ulicu a bavíš sa s ľuďmi. Strávili sme perfektné leto, ale keď sa nám začalo viac dariť, ostatní pouliční umelci nás vytlačili pomocou polície.“ Vrátil sa teda na Slovensko, opäť chodil na vystúpenia, objavil sa aj v niekoľkých reklamách a vo videoklipoch. Minulý rok Džony išiel do Londýna, kde upratoval v hoteli. „Potreboval som zmenu, chcel som sa naučiť po anglicky a trochu odpútať od Slovenska, kamošov a od rodiny. Už som bol v Londýne zabývaný a domov som sa ani nechystal, ale prišiel Miliónový tanec. Vrátil som sa kvôli nemu, a to mi opäť zmenilo život.“
Chcel do Egypta
Do súťaže išiel preto, aby sa zlepšil nielen v hip-hope, ale tiež v iných tanečných štýloch. Mal však aj iný dôvod. „Chcel som ísť na dovolenku do Egypta,“ smeje sa Džony. Vtedy ešte netušil, že bude mať v súťaži taký úspech. „Vôbec som nečakal, že ma ľudia budú brať ako určitú osobnosť. Treba si to uvedomiť a na tom stavať. Slováci by mali byť sebavedomejší, aj vonku som videl, že si veľmi neveríme. Pritom máme na viac.“
Som sám sebou!
Džony zatiaľ netuší, na čo by minul vyhraný milión. „Neriešim to, čo bude zajtra. Neponáhľam sa na prvé miesto. Život je zmena, teraz som hore a zajtra môžem byť dole. Treba vedieť prijímať rany a stavať na nich schody ďalej.“ Džony je presvedčený, že aj keby išiel na Broadway, zostal by tým istým dieťaťom ulice. „Prečo by som sa mal meniť? Mám svoje hodnoty, za ktorými si stojím. Som stále sám sebou.“ Aj keby súťaž nevyhral, vraj sa nestratí: „Vždy som niečo začal a niečo ukončil. Aj táto súťaž sa skončí a príde úplne nová cesta. Ak sa nedostanem na Broadway, svoju Ameriku si môžem urobiť i na Slovensku.“
