Trosky podvozku poľského vládneho špeciálu
BRATISLAVA/VARŠAVA – Okolo tragédie poľského prezidentského špeciálu Tu-154 sa objavujú ďalšie špekulácie. Najnovšie vyvoláva analýza, podľa ktorej sa lietadlo mohlo po náraze do stromov vychýliť na bok a po ďalšom náraze sa obrátiť ešte pred dopadom na zem.
Analýzu cituje dnešné vydanie denníka Rzeczpospolita. Jej autorom je ruský letecký nadšenec, ktorý skúmal posledné sekundy tragického letu. Fotografie stromov, ktoré stroj zachytil pred svojim pádom, doplnil komentárom. Čo vyplýva z jeho analýzy?
Špeciál vo vzdialenosti 1,1 – 1,2 kilometra od letiska údajne letel len niekoľko metrov nad zemou, pričom to mali byť desiatky. Na fotografiách vidno najprv tenké brezy, useknuté rovno, čo by malo svedčiť o vodorovnom lete. Rozhodujúci, ako vyplýva z analýzy, mal byť náraz ľavým krídlom o hrubý strom. Po ňom sa s najväčšou pravdepodobnosťou lietadlo naklonilo, potom prevrátilo a zrútilo na zem.
Ako hodnotia analýzu odborníci? „Vidno, že lietadlo letelo dlho vodorovne nad zemou. Na výšku niekoľkých metrov pritom malo zostúpiť len tesne pred začiatkom dráhy letiska,“ cituje denník leteckého experta Thomasa Hypku. Prečo Tupolev letel tak nízko? „Všeobecne platí, že piloti hľadajú očný kontakt so zemou. Keď vidia, čo sa deje, môžu sa rozhodnúť, čo ďalej. Ale tam je zvlnený terén, čo piloti nemuseli vziať do úvahy,“ konštatoval Hypki. Nízky let podľa neho mohol byť tiež dôsledkom napríklad chyby pilota alebo poškodenia niektorého systému. „V každom prípade, taký dlhý let nízko nad zemou bol nesprávny,“ uviedol.
Ruský autor analýzy naznačuje, že po zrážke so stromom sa Tupolev zrútil na zem obrátene. „To je ďalekosiahla hypotéza, ale stojí za zváženie," vyhlásil pre denník Rzeczposlita anonymný letecký expert. Vysvetľovala by, prečo škody po náraze boli tak rozsiahle, lietadlo sa rozpadlo na kusy a podvozok zostal nepoškodený. Ďalší anonymný expert sa domnieva, že ak by lietadlo narazilo na zem podvozkom, poškodenie by nemuselo byť tak veľké. „Polámal by sa podvozok, potom batožinové priestory, krídla a sila nárazu by zasiahla cestujúcich na konci,“ zhodnotil.
Hypki pripomína, že pred dvoma týždňami došlo k podobnej nehode v Moskve. Dochádzalo palivo a piloti núdzovo pristáli, cestujúci a posádka prežili. „Ak by prezidentský Tupolev narazil na zem podvozkom, cestujúci a posádka by mali šancu katastrofu prežiť,“ uviedol.
Denník si ale kladie otázku, nakoľko hodnoverná je spomínaná analýza. „Je urobená dosť profesionálne, ale pristupoval by som k nej opatrne. Skúmanie stôp na zemi a stav stromov sú prvkami na určovanie príčin katastrof,“ cituje denník ďalší anonymný zdroj. „Žiadne informácie o katastrofe, ktoré sa objavia na internete, nepodceňujeme,“ uviedol Jerzy Artymiak z hlavnej vojenskej prokuratúry. Vyšetrovatelia už študujú aj amatérske zábery po katastrofe a špecialisti skúmajú tretiu čiernu skrinku lietadla, ktorá dorazila do Poľska.
Špeciál vo vzdialenosti 1,1 – 1,2 kilometra od letiska údajne letel len niekoľko metrov nad zemou, pričom to mali byť desiatky. Na fotografiách vidno najprv tenké brezy, useknuté rovno, čo by malo svedčiť o vodorovnom lete. Rozhodujúci, ako vyplýva z analýzy, mal byť náraz ľavým krídlom o hrubý strom. Po ňom sa s najväčšou pravdepodobnosťou lietadlo naklonilo, potom prevrátilo a zrútilo na zem.
Ako hodnotia analýzu odborníci? „Vidno, že lietadlo letelo dlho vodorovne nad zemou. Na výšku niekoľkých metrov pritom malo zostúpiť len tesne pred začiatkom dráhy letiska,“ cituje denník leteckého experta Thomasa Hypku. Prečo Tupolev letel tak nízko? „Všeobecne platí, že piloti hľadajú očný kontakt so zemou. Keď vidia, čo sa deje, môžu sa rozhodnúť, čo ďalej. Ale tam je zvlnený terén, čo piloti nemuseli vziať do úvahy,“ konštatoval Hypki. Nízky let podľa neho mohol byť tiež dôsledkom napríklad chyby pilota alebo poškodenia niektorého systému. „V každom prípade, taký dlhý let nízko nad zemou bol nesprávny,“ uviedol.
Ruský autor analýzy naznačuje, že po zrážke so stromom sa Tupolev zrútil na zem obrátene. „To je ďalekosiahla hypotéza, ale stojí za zváženie," vyhlásil pre denník Rzeczposlita anonymný letecký expert. Vysvetľovala by, prečo škody po náraze boli tak rozsiahle, lietadlo sa rozpadlo na kusy a podvozok zostal nepoškodený. Ďalší anonymný expert sa domnieva, že ak by lietadlo narazilo na zem podvozkom, poškodenie by nemuselo byť tak veľké. „Polámal by sa podvozok, potom batožinové priestory, krídla a sila nárazu by zasiahla cestujúcich na konci,“ zhodnotil.
Hypki pripomína, že pred dvoma týždňami došlo k podobnej nehode v Moskve. Dochádzalo palivo a piloti núdzovo pristáli, cestujúci a posádka prežili. „Ak by prezidentský Tupolev narazil na zem podvozkom, cestujúci a posádka by mali šancu katastrofu prežiť,“ uviedol.
Denník si ale kladie otázku, nakoľko hodnoverná je spomínaná analýza. „Je urobená dosť profesionálne, ale pristupoval by som k nej opatrne. Skúmanie stôp na zemi a stav stromov sú prvkami na určovanie príčin katastrof,“ cituje denník ďalší anonymný zdroj. „Žiadne informácie o katastrofe, ktoré sa objavia na internete, nepodceňujeme,“ uviedol Jerzy Artymiak z hlavnej vojenskej prokuratúry. Vyšetrovatelia už študujú aj amatérske zábery po katastrofe a špecialisti skúmajú tretiu čiernu skrinku lietadla, ktorá dorazila do Poľska.
