Miesto tragédie prezidentského špeciálu
BRATISLAVA/VARŠAVA – Poveternostné podmienky na letisku v Smolensku, keď sa o pristátie pokúsil poľský prezidentský špeciál Tu-154M, neboli ťažké, ale extrémne, napísala dnes poľská agentúra PAP, ktorá cituje z ruského denníku Kommersant. Odvoláva sa pritom na nemenovaný zdroj vyšetrovacej komisie.
„Pravdepodobnosť katastrofy pri takom pristátí bolo veľmi vysoká. Pilot prezidentovho lietadla o to dobre vedel,“ cituje denník výpoveď vyšetrovateľa. Pilot sa aj napriek tomu rozhodol pre neopodstatnené riziko, ktoré bolo podľa neho v rozpore so všetkými zásadami lietania aj zdravého úsudku.
Podľa Kommersantu visela v čase pristátia nad letiskom hustá hmla, ktorej dolná hranica bola okolo 30 metrov nad povrchom zeme, viditeľnosť v tej chvíli dosahovala 200-400 metrov. „Takú vzdialenosť prekonáva lietadlo, ktoré ide na pristátie, v priebehu sekúnd.“ Preto, ako tvrdia odborníci, prezidentovi piloti sa približovali doslova naslepo, píše denník.
Navigačný systém inštalovaný v poľskom Tu-154M, ktorý dokáže zachytiť trajektóriu pristátia, v tomto prípade nemohol pomôcť, pretože letisko nie je vybavené zodpovedajúcim systémom ILS (Instrument Landing System). Vojenské letisko v Smolensku disponujelen len primitívnym systémom OSP, ktorý pilotovi signalizuje len míňanie jednotlivých orientačných bodov. Na pristátie s OSP musí byť viditeľnosť 1800 metrov a dolná hranica oblačnosti nemôže byť vyššia ako 120 metrov nad zemou.
Ruský denník súčasne uvádza, že v čase priblíženia sa k Smolensku miestni kontrolóri informovali posádku, že pristátie nie je možné a navrhli presun na náhradné letisko v Minsku alebo Moskve. Veliteľ však naliehal na priblížení sa k letisku na výšku, na ktorej by sa mohol rozhodnúť. Tá je v prípade Tu-154M 100 metrov nad letiskom, napísal ruský denník.
Podľa Kommersantu visela v čase pristátia nad letiskom hustá hmla, ktorej dolná hranica bola okolo 30 metrov nad povrchom zeme, viditeľnosť v tej chvíli dosahovala 200-400 metrov. „Takú vzdialenosť prekonáva lietadlo, ktoré ide na pristátie, v priebehu sekúnd.“ Preto, ako tvrdia odborníci, prezidentovi piloti sa približovali doslova naslepo, píše denník.
Navigačný systém inštalovaný v poľskom Tu-154M, ktorý dokáže zachytiť trajektóriu pristátia, v tomto prípade nemohol pomôcť, pretože letisko nie je vybavené zodpovedajúcim systémom ILS (Instrument Landing System). Vojenské letisko v Smolensku disponujelen len primitívnym systémom OSP, ktorý pilotovi signalizuje len míňanie jednotlivých orientačných bodov. Na pristátie s OSP musí byť viditeľnosť 1800 metrov a dolná hranica oblačnosti nemôže byť vyššia ako 120 metrov nad zemou.
Ruský denník súčasne uvádza, že v čase priblíženia sa k Smolensku miestni kontrolóri informovali posádku, že pristátie nie je možné a navrhli presun na náhradné letisko v Minsku alebo Moskve. Veliteľ však naliehal na priblížení sa k letisku na výšku, na ktorej by sa mohol rozhodnúť. Tá je v prípade Tu-154M 100 metrov nad letiskom, napísal ruský denník.
