Emma Tekelyová tvrdí, že väčšina známych osobností na Slovensku sú ľudia, ktorí nemajú veľkú priepasť medzi svojím mediálnym imidžom a súkromným životom. A zrejme patrí medzi ne aj ona sama. Vďaka výchove svojho otca je vraj príliš kultivovaná, a preto aj pri hádke s manželom rozbila tanier len raz v živote. "Ale bol to úžasný pocit," vraví.
Už takmer rok pripravujete v televízii JOJ reláciu VIP, zameranú na slovenské celebrity. Čo vám priniesol?
– Ten rok mi priniesol úžasné poznanie, že hviezdou-osobnosťou môže byť iba človek, ktorý nemá príliš veľkú priepasť medzi svojím mediálnym imidžom a súkromným životom. No zároveň, nech by mal akokoľvek jednoduché súkromie, v profesionálnom živote musí byť zaujímavý.
Vy tiež nemáte aféry, žijete v usporiadanom manželstve. Ako sa váš muž vyrovnáva s vašou popularitou? Nežiarli na vás?
– Môj muž štandardne žiarli ako muž na ženu, a keby som mala inú profesiu, neviem, či by bol iný. No myslím si, že u každého chlapa v zásade fungujú dve reakcie. Na jednej strane je na ženu pyšný, na druhej strane žiarli a povie, už by si nemala toľko preháňať, veď si pekná aj tak. Jednoducho, sú to také dve chlapské reakcie.
A čo ženské reakcie? Čo by ste vy mužovi nikdy neurobili?
– Neviem, čo by som neurobila, už som hodila aj tanier o zem. Poradil mi to síce numerológ, ale nikdy predtým som si nemyslela, že to dokážem. Povedal mi, že som vďaka výchove aj v konfliktoch nadmieru kultivovaná, aby som sa uvoľnila a urobila to, na čo mám chuť. Tak som to skúsila. A bol to úžasný pocit. Muž bol najprv šokovaný, ale potom sme sa spolu zasmiali.
Ešte ste to niekedy zopakovali?
– Nie. Možno by mi bolo ľúto, že by sa v novom dome niečo obúchalo. Ten tanier som totiž rozbila ešte v starom byte, skôr než sme sa sťahovali.
A ako váš manžel reaguje na to, že vás zaujímajú veci medzi nebom a zemou? Netajíte sa tým, že navštevujete veštcov, numerológov. Presviedčate ho o tom, čo nové sa vždy dozviete?
– Keď prídem domov od nejakej veštice, vždy poviem, že všetko bude v poriadku, dom nám nevyhorí, a môj muž počúva jedným uchom dnu, druhým von. A keď o pol roka nevyhoríme, asi tomu uverí (smiech). Len chlapi to neradi uznávajú, že žena má pravdu. Respektíve, že veštica mala pravdu. No niežeby mi muž niečo zakazoval, ale asi to považuje za babskú pletku, možno niečo také, ako keď žena ide na pedikúru (smiech).
Neveríte zrejme na náhody...
– Verím, že naša existencia má mnoho ďalších dimenzií, do ktorých sa my nevieme dostať, lebo žijeme veľmi materiálne. V knihe Celestínske proroctvá sa píše, že my ľudia sa dostaneme do vyšších fáz, až keď budeme žiť viac duchovne než materiálne.
Je to zaujímavé počuť z vašich úst, keď práve vy stelesňujete úspech v konzumnej spoločnosti...
– Ja som akože ten zlý obraz toho konzumného sveta? (smiech) No duchovne založenú ženu by si možno väčšina predstavovala ako niekoho, kto nedbá o svoj zovňajšok. Váš imidž je o kráse a dokonalosti.
Ale vyzerá to tak, že vaše súkromie je zamerané na duchovno...
– Narodila som sa v znamení škorpióna a škorpióni sú starí okultisti. Sú to ľudia, ktorí pátrajú v temných hlbinách, zaujímajú ich veci nevyslovené, ezoterika. Mám takú inklináciu v sebe. Keď čítam takto zamerané knihy, nasávam ich, je to asi niečo, čo potrebujem k svojej existencii.
Máte aj také kamarátky, ktoré zmýšľajú rovnako ako vy?
– Áno. Je to presne moja krvná skupina, viem sa s nimi rozprávať o veciach, ktoré nepatria do tohto reálneho sveta. Je to pre mňa taká očista, psychohygiena. Hnevá ma, že toľko vecí sa nedá vysvetliť. Tak málo vieme. Zaujíma ma, napríklad, odkiaľ berieme energiu, pretože je isté, že ju nemáme len z jedla a spánku. Tak ako sa vytvára teplo a oheň pri trení kremeňov, tak sa vytvára energia z konkrétnych životných situácií. Buď si tú svoju necháme vziať, alebo ju od niekoho berieme.
Pre ženy ste už napísali tri knihy o tom, ako nestratiť životný náboj, celebritám sa venujete vo VIP. Ostávajú ešte muži. Nechceli by ste aj im už niečo venovať?
– Necítim sa takou znalkyňou mužov. Úplne inak myslia. Keby som takú knihu raz napísala, asi by sa na nej dosť pobavili. Bola by plná bodiek, teda tých troch bodiek, keď sa niečo nedopovie, lebo si myslím, že chlapské vnímanie sveta je odlišné, a som rada, že som žena.
Celkom zábavné pomyslenie je, o koľko menej slov povie za deň muž v porovnaní so ženou. Ako to riešite doma? Túto absolútne odlišnú potrebu rozprávať?
– Ja viac rozprávam. Môj muž je takzvaný bonmotista. Iba počúva, potom povie nejakú hlášku a to sedí. Takže u nás je to tak, že ja som viac urozprávaná.
Mnohým mužom to asi naozaj vyhovuje, že sú len poslucháči, pričom keď ich žena prestane štebotať, chýba im to. Máte aj vy ten pocit?
– Áno. Keď som dlho ticho, môj muž sa pýta, čo sa stalo. (smiech) My ženy sme prosto také, že sa potrebujeme porozprávať s kamarátkami, aj keď riešenie nenájdeme. Ale muži naopak. Keď majú problém, potrebujú ihneď nájsť riešenie a neradi sa s niekým radia, lebo potom majú pocit, že sú neschopní. Ja sa však celkovo rada rozprávam s ľuďmi, aj s takými, ktorých vôbec nepoznám. Zaujíma ma, ako rozmýšľajú, pretože každý rozmýšľa a vidí svet inak.
