Konečná stanica

Malá, opustená a zanedbaná železničná konečná stanica má už najlepšie časy provinčnej železničnej slávy dávno za sebou. Sem-tam nejaký ten vlak, nijaký vzruch... Pri staničnom bufetovom okienku už roky postáva a všetko komentuje bývalý ministerský šofér, zvaný Doktor, kdesi v kúte čakárne prespáva bezdomovec Timur, ktorý skrachoval ako komunálny maliar.

Bodrý Výpravca, z ktorého si roky strieľajú nadriadení, dôverne pozná nielen Doktora a jeho večné historky, minulosť Bezdomovca, ale aj ľudskú osamelosť a inakosť potetovaného a mlčanlivého Gitaristu či upratovačky Vitálošovej, ktorá zase stále rada a dlho rozpráva; veď možno aj preto ju pred pár rokmi opustil manžel.

V jeden deň vyhral v športke päťdesiat tisíc. A nato sa pobalil a odišiel kamsi do Austrálie za svojím snom: pozrieť si živých klokanov a kamaráta, čo tam začal podnikať so stredoeurópskym ovocím... Na svojho chlapca z inzerátu na konečnej čaká aj pekná, no viac ako naivná Zaľúbená. Má to byť konzulárny pracovník z exotickej krajiny.

Jej naivitu pohotovo využije podozrivý Díler. Oklame ju a rečami omámi tak, že naivka uverí, že on je ten, ktorého čaká a hľadá. Zaľúbia sa na prvý pohľad a je to láska ako pekný gýč. Na stanicu príde aj Námorník, ktorý sa až priveľmi teší na pevnú, suchú a rodnú zem. Mal prísť poňho ktosi z rodiny, ale ten neprichádza, ba ani nezdvíha telefón...

Šarmantná veselá Vdova zase nevie, kde by chcela ísť. Pred týždňom pochovala manžela, ktorý zomrel za mimoriadne kurióznych okolností – zomrel v posteli pri mladej tajomníčke... Do čakárne vojde aj Farár, ktorý ide s plánmi a demižónom vybavovať kdesi po okresných úradoch pre obec čističku vôd.

A kdesi v kúte vysedáva vyše osemdesiatročná babka zvaná Babica, ktorá medzi spánkom hovorí mimoriadne nezmyselné, až tuším i vtipné výroky, zložené z cudzích slov... Do ospalej atmosféry však ako blesk z čistého neba zasiahne mimoriadna udalosť: v staničnom záchode Doktor objaví zavraždeného Gitaristu. Na konečnú prichádza polícia pod vedením mladej, pohľadnej, ale i energickej Policajtky, ktorá sa s vervou pustí do vyšetrovania vraždy. A my sa o jednotlivých cestujúcich z konečnej dozvedáme viac ako dosť.

Napríklad – od príchodu Gitaristu na stanicu spomínaný potetovaný muž mimoriadne liezol na nervy Doktorovi, najmä preto, že s ním nechcel komunikovať. Vlastne, nechcel sa rozprávať s nikým, iba hral tie svoje čudné skladby, fajčil čosi ako marihuanu a stále si vulgárne odpľúval... Policajtka si spomenie, že Doktora už kedysi videla: na plese v PKO chrúmal sklo z pohára... Aj Zaľúbenej šiel Gitarista na nervy, lebo ju obťažoval.

Upratovačka takisto chodievala na mužské záchody, a tak aj ona mala aký-taký dôvod odpraviť vyzývavého a agresívneho Gitaristu. Výpravca sa bojí, kde si jeho prednosta často robí žarty na jeho účet. Napríklad raz mu oznámili, že na konečnú stanicu príde kamerunský prezident – a, samozrejme, neprišiel... a tak aj Výpravca mal dosť dôvodov na niekom si vyliať zlosť. O Farárovi sa pri vyšetrovaní prekvapujúco dozvieme, že vlastne nie je kňazom, ale iba preoblečeným starostom za farára – aby sa mu takto v úradoch v kňazskom habite lepšie vybavovali obecné záležitosti.

Ani podozrivý Díler, o ktorom si všetci myslia, že tu obchoduje s drogami, nie je díler drogových práškov, ale díler z firmy na pracie prášky... Z Námorníka, ktorý spočiatku hovoril o únave z ciest po svetových moriach, sa napokon stáva iba prepustený námorník z Dunajplavby, ktorý by sa aj rád kamsi vybral po suchej zemi, ale zatiaľ nevie kade a kam... Veselá Vdova sa volá pani Sliepková.

Jej manžel, novozbohatlík Sliepka, začal zavádzať do domu nové móresy: vykanie, ale doviedol si domov i atraktívnu tajomníčku, pri ktorej však v jednu noc precení svoje možnosti a dostane infarkt...

Pri vyšetrovaní v retrospektívach si zájdeme nielen do PKO na ples, ale i do húštiny za stanicou, kde si svoju náhodnú lásku objavujú i obhajujú Zaľúbená s Dílerom, spoznáme aj milenecké zblíženie Doktora s Upratovačkou, Námorníka s Vdovou či nepríjemnú skúsenosť Zaľúbenej s vedúcim reštaurácie.

Každý z cestujúcich (možno okrem Babice a bufetárky) mal nejaký dôvod na to, aby tak či onak nenávidel Gitaristu. Policajtka ich o tom presviedča, ale zároveň si pripomína aj svoje vlastné ženské tápania, hľadania, svoje lásky, malé prehry a výhry a ľudské zlyhania.

Vlastne, všetci cestujúci i tá, čo ich vyšetruje, sú si na tom rovnako: čakajú na čosi, čo neprichádza a chcú ísť niekam, ale nevedia kam. A to je aj asi na ich príbehoch a osudoch najparadoxnejšie, ale i najkrajšie.

Veď sú to všetko skrz-naskrz osudy a príhody plné človečiny, poetických a humorných situácií, nálad a ľudského snívania...

Vtom naivné rojčivé snívanie preruší prudký hvizd lokomotívy: do stanice prichádza súprava, v ktorej hrá dychovka. Vlak zastane, z vagónov povyskakujú mažoretky, ale vystúpi i žoviálny Prednosta, ktorý oznámi Výpravcovi, že tá dychovka s mažoretkami sú tu zase preto, lebo konečná stanica sa uzatvára a oni sa vlastne takýmto spôsobom prišli poďakovať a rozlúčiť...

Cestujúci zosmutnia, ich konečná stanica ako keby ani nikdy nebola.... Doktor si zavolá bokom Policajtku a prizná sa jej, že bol to on, kto na záchode nútil piť červené víno potetovaného Gitaristu. Ten sa však vzpieral tak, až sa pošmykol na mokrej dlážke a spadol tam. Policajtka berie na policajnú stanicu Doktora, ktorý sa ešte stačí dojemne rozlúčiť s Upratovačkou a sľúbiť jej skorý návrat.

Pohrebné auto zaparkuje pri záchodoch a dvaja pohrebníci idú do auta naložiť Gitaristu. „Mŕtvy“ Gitarista však práve vtedy celý mokrý, krvavý, špinavý a vyjavený vychádza zo záchoda... Zo stanice odchádza vlak s prednostom, dychovkou a mažoretkami. Do vlaku však nenastúpil ani jeden spomedzi našich cestujúcich...

Veď Námorníkovi sa tuším páči Vdova, Policajtke Bezdomovec, Zaľúbenej Díler, Doktorovi Upratovačka. Farár sa asi pôjde pre istotu prezliecť do starostovského a Gitaristu ošetria a zase si sadne do čakárne vedľa večnej a vtipne utáranej Babice. Konečná síce končí, ale osudy ľudí pokračujú...