NEW YORK - Väčšina fotografií má krátky život. Iné svoj význam strácajú postupne, tak ako blednú ich farby a lesk. Len málo je tých, ktoré časom na hodnote získavajú. Fotografie najslávnejšej filmovej blondínky MM patria medzi ne.
"Sú nadčasové," hovorí kurátorka Múzea umenia v Brooklyne, kde v piatok otvorili výstavu asi 200 fotografií zo zbierky Leona a Michaely Constantinerovcov. Nechýbajú medzi nimi tie najslávnejšie zábery, ale aj málo známe fotografie zo začiatkov či z jej posledného, nedokončeného filmu. Medzi 36 autormi sú zastúpené viaceré zvučné mená fotografického umenia, vrátane "nášho" Andyho Warhola.
Výstava chronologicky sleduje, ako sila fotografie pomohla neznámej a hanblivej vidiečanke Norme Jeane Baker stať sa zrejme najväčšou bohyňou strieborného plátna všetkých čias. "Fotoaparát bol jej živlom. V tomto prostredí sa cítila ako ryba vo vode," povedal raz o MM režisér Billy Wilder, s ktorým v roku 1959 nakrútila nezabudnuteľnú komédiu Niekto to rád horúce.
Marilyn akoby si svojho kúzla bola aj sama vedomá a využila každú príležitosť zapózovať. "Chcem, aby ste ma ľúbili: Fotografie Marilyn Monroe," hovorí za ňu názov newyorskej výstavy. Marilyn však šťastie v láske nemala a zomrela po predávkovaní liekmi.
Jej vzťah k fotoaparátu bol podľa kurátorky výstavy Marilyn Kushnerovej tým najdôležitejším, aký si vypestovala, kamera bola jej priateľom.
"Zomrela mladá a navždy zostane mladá. A s odstupom času sa stáva čoraz väčšou," cituje agentúra AP kunsthistoričku.
