Viktor Juščenko
KYJEV - Ukrajinský prezident Viktor Juščenko v utorok obvinil Rusko zo snahy o destabilizáciu jeho krajiny povzbudzovaním separatistov na polostrove Krym, ale vyhlásil, že Kremeľ nebude mať úspech.
"Nechcem byť idealista, ktorý hovorí, že neexistujú zámery spôsobiť vnútornú nestabilitu v tom alebo onom regióne Ukrajiny," povedal Juščenko pre tlačovú agentúru AP.
"Nepochybne takéto scenáre existujú," povedal Juščenko. Vyhlásil však, že Rusku sa nepodarí vyvolať na Ukrajine niečo také, ako podľa jeho slov vyvolalo v Gruzínsku. Rusko malo minulý mesiac s Gruzínskom krátky ozbrojený konflikt, okupovalo časť gruzínskeho územia a uznalo za nezávislé štáty gruzínske separatistické regióny Južné Osetsko a Abcházsko. "Zopakujú gruzínsky scenár?" položil Juščenko rečnícku otázku. "Určite nie."
Juščenko počas štyroch rokov v úrade prezidenta presadzuje prozápadnú orientáciu Ukrajiny a snaží sa o jej integráciu do NATO a Európskej únie, čo hnevá Rusko. Jeho vláda zároveň s Moskvou vedie spor o budúcnosť ruskej čiernomorskej flotily, ktorá má svoju základňu v krymskom prístave Sevastopoľ.
Niektorí ruskí predstavitelia dlhodobo hovoria, že Krym by mal patriť Rusku, a existujú obavy, že Rusko sa snaží o poskytovanie ruských pasov obyvateľom polostrova, aby posilnilo sympatie voči Rusku a separatistické nálady.
Ukrajinský prezident v rozhovore pre agentúru AP ďalej povedal, že rozpad jeho prozápadnej koalície nie je hrozbou pre demokraciu v krajine. Premiérku Juliu Tymošenkovú obvinil zo zrady národných záujmov a zo sebeckého konania a vyhlásil, že voliči jej to neodpustia.
"Tým, že veci dostali pravé mená, ukrajinská demokracia len získala," povedal Juščenko. "Neexistujú hrozby pre demokraciu na Ukrajine, ktoré by boli výsledkom toho, čo sa stalo."
Predseda ukrajinského parlamentu v utorok formálne oznámil ukončenie vládnej koalície. Poslanci teraz majú 30 dní na to, aby zostavili novú koalíciu. Ak sa to nepodarí, vyhlásia sa predčasné voľby. Spojenectvo Juščenka a Tymošenkovej sa rozpadlo pre vnútorné spory pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2010. Poslanci verní Juščenkovi z vládnej koalície odišli po tom, ako sa Tymošenková postavila na stranu opozície v snahe o obmedzenie právomoci prezidenta.
"Nepochybne takéto scenáre existujú," povedal Juščenko. Vyhlásil však, že Rusku sa nepodarí vyvolať na Ukrajine niečo také, ako podľa jeho slov vyvolalo v Gruzínsku. Rusko malo minulý mesiac s Gruzínskom krátky ozbrojený konflikt, okupovalo časť gruzínskeho územia a uznalo za nezávislé štáty gruzínske separatistické regióny Južné Osetsko a Abcházsko. "Zopakujú gruzínsky scenár?" položil Juščenko rečnícku otázku. "Určite nie."
Juščenko počas štyroch rokov v úrade prezidenta presadzuje prozápadnú orientáciu Ukrajiny a snaží sa o jej integráciu do NATO a Európskej únie, čo hnevá Rusko. Jeho vláda zároveň s Moskvou vedie spor o budúcnosť ruskej čiernomorskej flotily, ktorá má svoju základňu v krymskom prístave Sevastopoľ.
Niektorí ruskí predstavitelia dlhodobo hovoria, že Krym by mal patriť Rusku, a existujú obavy, že Rusko sa snaží o poskytovanie ruských pasov obyvateľom polostrova, aby posilnilo sympatie voči Rusku a separatistické nálady.
Ukrajinský prezident v rozhovore pre agentúru AP ďalej povedal, že rozpad jeho prozápadnej koalície nie je hrozbou pre demokraciu v krajine. Premiérku Juliu Tymošenkovú obvinil zo zrady národných záujmov a zo sebeckého konania a vyhlásil, že voliči jej to neodpustia.
"Tým, že veci dostali pravé mená, ukrajinská demokracia len získala," povedal Juščenko. "Neexistujú hrozby pre demokraciu na Ukrajine, ktoré by boli výsledkom toho, čo sa stalo."
Predseda ukrajinského parlamentu v utorok formálne oznámil ukončenie vládnej koalície. Poslanci teraz majú 30 dní na to, aby zostavili novú koalíciu. Ak sa to nepodarí, vyhlásia sa predčasné voľby. Spojenectvo Juščenka a Tymošenkovej sa rozpadlo pre vnútorné spory pred blížiacimi sa prezidentskými voľbami, ktoré sa majú konať v roku 2010. Poslanci verní Juščenkovi z vládnej koalície odišli po tom, ako sa Tymošenková postavila na stranu opozície v snahe o obmedzenie právomoci prezidenta.
