BRATISLAVA – Pokles koaličných strán a nárast Progresívneho Slovenska. Takto by sa dali v skratke zhrnúť výsledky najnovšieho prieskumu agentúry NMS Market Research Slovakia. Progresívci by však mali so zostavením vlády napriek tomu problémy.
Ak by sa parlamentné voľby konali v čase od 7. – 11. novembra, vyhralo by ich Progresívne Slovensko s podporou 25,1 % voličov. Tento nárast môžeme vnímať najmä ako potvrdenie postupného rastu podpory hnutia z ostatných mesiacov. „Progresívne Slovensko si proti voľbám v septembri 2023 drží až 9 z 10tich voličov a voličiek, avšak ako prvý z meraných subjektov začína výraznejšie čerpať hlasy aj spomedzi ľudí, ktorí sa minuloročných parlamentných volieb nezúčastnili – každý desiaty nevolič by momentálne k voľbám šiel a dal by svoj hlas Progresívnemu Slovensku,“ uviedol Mikuláš Hanes, politický analytik NMS Market Research Slovakia. Agentúra tiež upozornila, že zber dát sa ukončil v deň, keď vstup do strany oznámil Ivan Korčok.
Na druhom mieste by sa umiestnil Smer-SD s 19,1 %. Zatiaľ, čo PS narástlo, Smer si oproti minulému mesiacu pohoršil. Tento medzimesačný pokles voličskej podpory vrátil v ich volebnom modeli Smer-SD pod hranicu 20 % vôbec po prvýkrát od septembra minulého roka. „Voliči Smeru-SD z roku 2023 ostávajú svojej voľbe verní približne v 2/3 prípadov. Sklamaní voliči Smeru-SD prechádzajú najmä k hnutiu Republika, prípadne deklarujú svoju ochotu zúčastniť sa parlamentných volieb, avšak momentálne by si nevedeli vybrať subjekt, ktorému by odovzdali svoj hlas,“ skonštatoval Hanes.
Na tretej pozícii sa nachádza strana Hlas-SD, ktorú by v novembri volilo 10,8 % voličov, čo znamená medzimesačný pokles o 1,2 percentuálneho bodu. „Hlas-SD prišiel od volieb o cca 40% svojich voličov. Túto stratu sa mu čiastočne podarilo nahradiť nevoličmi z roku 2023, prípadne sklamanými voličmi Smeru a SNS. Avšak pokles podpory strany oproti voľbám má na svedomí presun sklamaných voličov Hlasu-SD medzi nerozhodnutých voličov a k stranám Smer-SD, PS, KDH a Sme rodina,“ tvrdí analytik.
Hlas-SD si už nemôže byť istý ani tretím miestom. Dôvodom je nárast podpory hnutia Republika, ktorá by aktuálne skončila štvrtá so ziskom 8,7 % percenta voličov. Republike sa podľa analytika darí udržať si väčšinu svojich voličov z minuloročných volieb. Jej rast je zapríčinený preberaním sklamaných voličov SNS a Smeru-SD, čiastočne aj oslovovaním nevoličov z minulých volieb.
Do parlamentu by sa dostalo aj KDH s podporou 6,4 % hlasov a SaS s rovnými 6% hlasov. V porovnaní s minulým mesiacom si obe pohoršili. Analytik však konštatuje, že KDH má zatiaľ spomedzi parlamentných opozičných strán najmenší odliv k Progresívnemu Slovensku. „SaS sa podarilo oproti voľbám udržať iba polovicu ich vtedajších voličov. Väčšina z nich sa presunula k Progresívnemu Slovensku, prípadne sa zaradila medzi nerozhodnutých voličov. Túto stratu sa mu darí mierne kompenzovať preberaním časti voličov väčšiny parlamentných strán spolu s časťou nevoličov,“ uviedol.
Na hranici zvoliteľnosti lavíruje viac strán
Tesne pod 5 percentami sa v aktuálnom volebnom modeli nachádza hnutie SLOVENSKO, ktoré by ako samostatný subjekt získalo 4,7 % hlasov. Momentálne mimoparlamentní Demokrati by získali podporu 4,4 % voličov, hnutie Sme rodina, 4,3 % voličov. Ďalšie dva subjekty majú síce menej ako 4 %, avšak ako skonštatoval analytik, vrchná hodnota intervalu spoľahlivosti ich podpory sa stále blíži k 5 % a preto by za aktuálnych okolností bola ich účasť v parlamente aspoň teoreticky možná. Maďarská aliancia by získala podporu 3,7 % voličov a vládna SNS by dosiahla podporu na úrovni 3,3 %. Podporu na úrovni 1% majú dve strany - ĽSNS a Za ľudí. Zvyšné strany by získali podporu menej ako 1%.
Ak sa pozrieme na rozloženie mandátov v parlamente by to vyzeralo nasledovne: Progresívne Slovensko by získalo 50 mandátov, Smer-SD 38 mandátov, Hlas-SD by mal 21 mandátov, mimoparlamentná Republika 17 mandátov a KDH s SaS rovnako po 12 mandátov.
Progresívne Slovensko by za takýchto výsledkov síce vyhralo, no zostaviť vládu by bol pre nich problém. Ani v spolupráci s SaS a KDH by nezískali v parlamente väčšinu. „Politická situácia na Slovensku sa dynamicky vyvíja a tento vývoj kopíruje aj podpora občanov pre jednotlivé politické subjekty. Koaličné strany potvrdzujú trend postupného poklesu podpory, avšak nespokojných voličov čerpá najmä mimoparlamentná opozícia. V rámci tej parlamentnej sa opäť potvrdzuje, že hlavný hegemón limituje rast ostatných opozičných subjektov a tie sa zoskupujú okolo 5 percentnej hranice a navzájom súperia o desatinné body voličskej podpory,“ zhodnotil analytik.
K urnám by išlo 59,2% percent voličov.
