PRAHA - Vo veku 76 rokov zomrela bývalá česká ministerka spravodlivosti a podpredsedníčka sociálnej demokracie Marie Benešová. O úmrtí advokátky informoval predseda Rady ČTK David Soukup. Benešová sa ministerkou spravodlivosti stala vo vláde Jiřího Rusnoka od júla 2013 do januára 2014, a potom znovu vo vláde Andreja Babiša od apríla 2019 do decembra 2021, vtedy ako nestraníčka za hnutie ANO.
Podľa informácií portálu Blesk.cz prekonala Benešová pred niekoľkými týždňami nákazu Covid-19 s ťažkým priebehom. Zomrela na infarkt.
„ Je mi nesmierne ľúto, že nás opustila Mária Benešová. Spoznala som ju ako nesmierne férovú a príjemnú ženu, ktorá hájila nezávislosť justície ako nikto iný. Bola presným opakom toho, čo sa o nej často šírilo v médiách. Úprimnú sústrasť rodine a všetkým jej blízkym,“ napísala na sociálnej sieti X česká exministerka práce a sociálnych vecí a súčasná šéfka SOCDOM Jana Maláčová.
Profil Marie Benešovej
Benešová sa narodila 17. apríla 1948. Absolventka pražskej právnickej fakulty pracovala 20 rokov ako okresná prokurátorka v Kladne, kým začiatkom 90. rokov prišla na Generálnu prokuratúru ČR (neskôr Vrchná prokuratúra). Koncom 90. rokov ju niekdajší minister spravodlivosti Otakar Motejl priviedol do čela Najvyššieho štátneho zastupiteľstva.
Z funkcie bola odvolaná v septembri 2005, jedným z dôvodov bola jej blízkosť k ČSSD. Vtedajší minister spravodlivosti Pavol Nemec tvrdil, že sa Benešová viac ako nezávislá žalobkyňa správala ako predstaviteľka politickej strany. Benešová v decembri 2007 označila Nemca spolu s ďalšími ľuďmi za súčasť takzvanej "justičnej mafie". Sedem ľudí, ktorých spomenula, na ňu podalo žalobu na ochranu osobnosti. Pražský vrchný súd v roku 2011 právoplatne rozhodol, že sa Benešová musí ospravedlniť. Najvyšší súd začiatkom roka 2013 vyhovel dovolaniu Benešovej a nariadil nové prejednanie. O dva roky neskôr prípad skončil zmierom, keď Benešová získala späť peniaze, ktoré uhradila ako náklady konania, nestiahla ale ospravedlnenie.
Po tom, čo prijala funkciu ministerky v Rusnokovej vláde, chcel vtedajší šéf ČSSD Bohuslav Sobotka, aby odišla zo strany, čo Benešová odmietla. Po voľbách 2013 za ČSSD zasadla v Snemovni. V roku 2017 už nekandidovala a ohlásila odchod z politiky. Zdôvodnila to pomermi v sociálnej demokracii, ktorá podľa nej vymýtila vnútrostranícku opozíciu.
Blízko mala k Milošovi Zemanovi, jej odchod požadovali demonštranti
Benešová patrila k ľuďom, ktorí mali blízko k bývalému prezidentovi Milošovi Zemanovi. Otvorene ho podporovala už vo voľbe hlavy štátu v roku 2013, hoci vtedy ČSSD mala vlastného kandidáta. Neskôr sa stala členkou prezidentovho poradného tímu.
V apríli 2019 vymenoval Zeman Benešovú, vtedy jeho poradkyňu pre justíciu, nástupkyňou ministra spravodlivosti Jana Kněžínka. Kněžínek svoj úmysel odísť z vlády oznámil 18. apríla, iba deň po tom, ako prokuratúra informovala o návrhu na podanie obžaloby v kauze Čapí hnízdo, medzi obžalovanými bol aj vtedajší premiér Andrej Babiš. Opoziční politici výmenu na čele rezortu spravodlivosti kritizovali a dávali ju do súvislosti s návrhom na Babišovu obžalobu.
Výmena na poste ministra spustila vlnu demonštrácií organizovaných spolkom Milión chviliek, ktorý krok označil za účelový a vyjadril obavy, že Babiš dostane pod kontrolu justíciu. Demonštranti spočiatku požadovali predovšetkým odchod Benešovej, protesty sa ale postupne stočili aj k prezidentovi Zemanovi a k požiadavke na Babišovu demisiu.
Na dvoch hlavných demonštráciách na Letenskej pláni sa zakaždým zišlo vyše štvrť milióna ľudí, išlo o najväčšie zhromaždenie od roku 1989. Benešová pri svojom odchode z funkcie v decembri 2021 uviedla, že demonštrácie proti jej vymenovaniu podľa nej nespravodlivo poškodili jej profesijnú povesť. A dodala, že teraz mieni najmä odpočívať a neskôr sa chce vrátiť k advokácii, avšak v menšom rozsahu ako pred nástupom na ministerstvo.
