USA – Mnohí ľudia stále veria biblickému mýtu o ľudských rebrách, ktorý je spájaný s príbehom Adama a Evy, a to napriek tomu, že jeho reálnymi základmi otriasol už v polovici 16. storočia Andreas Vesalius. Akú funkciu plnia tieto kosti v ľudskom tele a prečo sú dôležité? Na tieto otázky majú odpoveď viaceré štúdie.
Mýtus, podľa ktorého bola Eva stvorená z jedného z Adamových rebier, patrí k najznámejším biblickým príbehom. Medzi prvými ľuďmi spochybňujúcimi túto myšlienku bol Andreas Vesalius vo svojej knihe „O stavbe ľudského tela v siedmich knihách“ z roku 1543. Rebrá sú polkruhovité kosti, ktoré chránia životne dôležité orgány v hrudníku, pričom umožňujú pľúcam nafúknuť sa a tak uľahčiť dýchanie. Prvých sedem párov, známych ako „pravé rebrá“, je priamo pripojených k hrudnej kosti pomocou chrupavky. Nasledujúcich päť párov sa nazýva „nepravé rebrá“, pričom tri z nich majú spoločné chrupavkové spojenie s hrudnou kosťou. Zvyšné dva páry, známe ako „plávajúce rebrá“, nie sú pripojené k tejto kosti, ale k chrbtici.
Malé percento populácie má menej alebo viac ako 24 rebier a to z rôznych dôvodov. Môže ísť napríklad o cervikálne rebro, ktoré je iba malým kostným výčnelkom. Niektorí ľudia ho majú na jednej strane dolného krku, zatiaľ čo iným tvorí pár na oboch stranách. Tento stav zvyčajne nespôsobuje problémy, ale keď nastanú určité komplikácie, môže byť výčnelok chirurgicky odstránený. Najzávažnejšou komplikáciou je takzvaný syndróm thorakálneho výstupu, pri ktorom nadbytočné rebro tlačí na nervy alebo krvné cievy. Odhaduje sa, že cervikálne rebro má 0,5 až jedno percento ľudskej populácie, informuje americká National Library of Medicine. Tento stav je genetický a pravdepodobne je spôsobený mutáciami v Hox génoch.
Ide o skupinu regulačných génov, ktoré určujú, kde sa počas embryonálneho vývoja vytvárajú konkrétne časti tela, ako sú končatiny alebo orgány. Podľa portálu IFLScience sa vyskytuje aj u niektorých zvierat. Výskumy uvádzajú, že cervikálne rebro malo aj prekvapivo vysoké percento mamutov. Je tu ešte niekoľko ďalších genetických stavov, ktoré môžu ovplyvniť počet rebier, vrátane spondylokostalnej dysplázie a Goldenharovho syndrómu. Prípadové štúdie tiež uvádzajú, že menej rebier majú občas aj ľudia s Downovým syndrómom. Tieto kosti si môžete dať chirurgicky odstrániť aj z estetických dôvodov, konkrétne na dosiahnutie výraznejšej línie pásu. Ide však o nebezpečný zákrok s vysokým rizikom komplikácií.
