WASHINGTON - Občania Spojených štátov si v utorok po štyroch rokoch volia prezidenta. V ostro sledovanom súboji o Biely dom proti sebe stoja kandidátka Demokratickej strany Kamala Harrisová a republikán Donald Trump. Predvolebné prieskumy naznačujú tesný výsledok.
Desiatky miliónov voličov svojimi hlasmi rozhodujú aj o novom zložení 435-člennej Snemovne reprezentantov USA a tretine 100-členného Senátu. Otváracie časy volebných miestností sa v jednotlivých štátoch líšia. V najmenej jednej obci v štáte New Hampshire môžu voliči hlasovať už od polnoci miestneho času (6.00 h SEČ), píše portál U.S. News & World Report. Prvé volebné miestnosti sa podľa denníka The Guardian zatvoria na východe štátu Kentucky a vo väčšine štátu Indiana už o 18.00 h miestneho času (v stredu 0.00 h SEČ).
archívne video
Hoci je oficiálnym termínom tohtoročných volieb 5. november, v predstihu stihlo svoj hlas jednému z kandidátov odovzdať približne 80 miliónov ľudí, vyplýva z údajov. O víťazovi rozhodne na základe výsledkov volieb zbor voliteľov, v ktorom má každý štát určený počet hlasov. Celkovo ich je 538 a úspešný kandidát musí získať viac ako polovicu, teda najmenej 270 hlasov. Najviac voliteľov, až 54, má Kalifornia.
Najväčšia pozornosť sa však v amerických voľbách sústredí na takzvané swing states, kde sú šance oboch kandidátov na víťazstvo mimoriadne vyrovnané. Do tejto skupiny tento rok patrí sedem štátov: Arizona, Georgia, Michigan, Nevada, Pensylvánia, Severná Karolína a Wisconsin. Búrlivú predvolebnú kampaň poznačil pokus o atentát na Trumpa počas zhromaždenia v Pensylvánii či stiahnutie kandidatúry súčasného prezidenta USA Joea Bidena.
Harrisová (60), súčasná viceprezidentka USA, získala nomináciu Demokratickej strany do prezidentských volieb po Bidenovom odstúpení. Exsenátorka a bývalá generálna prokurátorka v štáte Kalifornia by sa v prípade víťazstva stala historicky prvou ženou na poste prezidenta USA.
Trump (78) je kandidátom Republikánskej strany na prezidenta tretíkrát po sebe. V roku 2016 zvíťazil v súboji s Hillary Clintonovou a stal sa 45. prezidentom USA. O štyri roky neskôr sa však neúspešne uchádzal o znovuzvolenie, keď ho zdolal demokrat Joe Biden. Trump však odmietol uznať porážku a tvrdil, že došlo k rozsiahlym volebným podvodom. V máji 2024 sa stal prvým exprezidentom Spojených štátov, ktorý bol odsúdený za trestný čin.
V predstihu hlasovalo už viac ako 81 miliónov ľudí
V amerických prezidentských voľbách odvolilo v predstihu už viac ako 81 miliónov ľudí, vyplýva z údajov centra Floridskej univerzity pre sledovanie volieb zverejnených v pondelok. TASR informuje podľa portálu stanice BBC.
Takmer 45,5 milióna ľudí hlasovalo osobne, zatiaľ čo niečo menej ako 37 miliónov ich volilo poštou, ukazujú najnovšie údaje. Ich počet je nižší ako 101,5 milióna predčasne odovzdaných hlasov počas pandémie COVID-19 v roku 2020. Skoršia účasť je však výrazne vyššia ako v roku 2016 (47,2 milióna) alebo 2012 (46,2 milióna).
Oficiálny deň volieb je síce 5. november, no mnohí Američania majú vo svojich štátoch možnosť odovzdať hlasy už skôr - osobne alebo poštou. Pred týždňom odvolil osobne v meste Wilmington v štáte Delaware aj americký prezident Joe Biden. Americká viceprezidentka a kandidátka na prezidentku USA Kamala Harrisová zas v nedeľu oznámila, že svoj hlas odovzdala poštou.
Posledné hodiny pred oficiálnym dňom volieb o post hlavy štátu USA trávia obaja hlavní kandidáti na prezidentov na mítingoch v nerozhodnutých štátoch. O víťazovi pravdepodobne rozhodnú voliči v siedmich najviac vyrovnaných štátoch: Nevade, Južnej Karolíne, Pensylvánii, Michigane, Wisconsine, Arizone a Georgii. Prieskumy naznačujú mimoriadne tesný súboj.
Walz aj Vance vyzvali ľudí v kľúčových štátoch na hlasovanie
Niekoľko hodín pred oficiálnym dňom volieb o post amerického prezidenta sa snažia získať voličov na svoju stranu v kľúčových štátoch (tzv. swing states) aj uchádzači o viceprezidentský úrad - demokrat Tim Walz a republikán J. D. Vance. Informuje stanica CNN.
Guvernér Minnesoty Tim Walz v pondelok vystúpil na predvolebnom zhromaždení v meste Stevens Point v štáte Wisconsin. V prejave vyjadril nádej, že spolu s kandidátkou Demokratickej strany Kamalou Harrisovou vo voľbách zvíťazia. "Zvolíme si novú cestu vpred," vyhlásil.
Snažil sa pritom načrtnúť rozdiely Harrisovej v porovnaní s republikánskym kandidátom na prezidenta Donaldom Trumpom. Jej minulotýždňový prejav v parku Ellipse neďaleko Bieleho domu vo Washingtone bol podľa neho taký, ako by mal prezidentský prejav znieť. Dal ho do kontrastu s Trumpovým mítingom v Madison Square Garden, kde rečníci vyslovili sériu agresívnych a vulgárnych poznámok, píše CNN.
Walz uviedol, že spolu s Harrisovou chcú vybudovať ekonomiku, ktorá pomôže tvrdo pracujúcim ľuďom. V závere vyzval Američanov, aby prišli voliť. Na hlasovanie vo voľbách vyzval v Atlante v štáte Georgia aj senátor z Ohio a republikánsky nominant J. D. Vance. Poukázal pritom na tesné víťazstvo republikánskeho prezidenta Joea Bidena v tomto štáte v roku 2020. Utorok bude podľa jeho slov dňom, kedy "treba hlasovať za zmenu, nižšie ceny potravín, dostupnejšie bývanie a uzatvorenie hraníc".
Biden porazil Trumpa v Georgii v roku 2020 o menej ako jeden percentuálny bod a stal sa prvým demokratickým prezidentským kandidátom, ktorý vyhral v tomto štáte za posledné takmer tri desaťročia, pripomína CNN. Preto vyslovil Vance pred ľuďmi na mítingu prosbu, aby k volebným urnám zobrali aj ďalších členov rodiny a priateľov.
V prejave slovne zaútočil aj na Harrisovú a viackrát kritizoval politiku Bidenovej administratívy. Vyhlásil, že "vynesieme odpadky vo Washingtone a tie sa volajú Kamala Harrisová". Posledné hodiny pred oficiálnym dňom volieb o post hlavy štátu USA strávia obaja hlavní kandidáti na prezidentov a viceprezidentov na mítingoch v nerozhodnutých štátoch. O víťazovi pravdepodobne rozhodnú voliči v siedmich najviac vyrovnaných štátoch: Nevade, Južnej Karolíne, Pensylvánii, Michigane, Wisconsine, Arizone a Georgii.
Kybernetický úrad: Predvolebnú kampaň sprevádzala vlna dezinformácií
Riaditeľka americkej Agentúry pre kybernetickú a infraštruktúrnu bezpečnosť (CISA) Jen Easterlyová v pondelok uviedla, že jej úrad nezaznamenal žiadne dôkazy o aktivitách, ktoré by mohli ovplyvniť výsledok prezidentských volieb, a to napriek vlne dezinformácií, ktoré sprevádzali predvolebnú kampaň. Píše agentúra Reuters.
Easterlyová ozrejmila že "volebná infraštruktúra nebola nikdy bezpečnejšia a že volebná komunita nebola nikdy lepšie pripravená na zabezpečenie bezpečných, spoľahlivých, slobodných a spravodlivých volieb."
Riaditeľka CISA však vyhlásila, že v priebehu predvolebnej kampane zaznamenali v informačnom priestore bezprecedentné množstvo dezinformácií šírených zahraničnými aktérmi. Reuters pripomína, že americké agentúry už skôr varovali, že Rusko a ďalšie krajiny majú v úmysle prostredníctvom dezinformácií rozdeľovať americkú spoločnosť pred voľbami, čo Rusko poprelo.
Minulý týždeň predstavitelia štátu Georgia upozornili na falošné video, na ktorom údajný haitský prisťahovalec s viacerými občianskymi preukazmi vydanými v Georgii tvrdí, že sa opakovane vo volil vo viacerých okrskoch. Úrady video označili za "cielenú dezinformáciu" a vysokopostavení predstavitelia amerických spravodajských služieb vo svojom vyhlásení uviedli, že za ním stojí Rusko.
Vysokopostavený predstaviteľ CISA uviedol, že existuje vysoká pravdepodobnosť, že zahraničné dezinformačné kampane budú pokračovať aj po voľbách, a to až do 6. januára, keď Kongres oficiálne potvrdí výsledky prezidentských volieb.
Oficiálnym dňom volieb o post amerického prezidenta je utorok 5. novembra. V súboji o Biely dom sa stretnú viceprezidentka Kamala Harrisová z Demokratickej strany a jej republikánsky protikandidát a exprezident Donald Trump.
