USA – Film Texaský masaker motorovou pílou, ktorý mal premiéru pred 50 rokmi, patrí medzi najkontroverznejšie a najvplyvnejšie horory v histórii kinematografie. Je plný nepríjemných a krvavých scén, z ktorého nejednému divákovi naskakujú zimomriavky. Ešte mrazivejší je však fakt, že film je inšpirovaný zločinmi skutočných sériových vrahov.
Hlavnou „hviezdou“ hororového filmu je postava Leatherface, u nás známa ako Kožená tvár. Tento psychopatický kanibal s maskou sa rád vyžíval v mučení a dokonca aj konzumácii svojich obetí. Natáčanie sa uskutočnilo v desivých podmienkach – vo farmárskom dome Round Rock v Texase, kde teplota stále prekračovala 43 °C. Režisér Tobe Hooper sa rozhodol ešte viac zhoršiť už tak nepríjemné podmienky natáčania filmu a rozhádzal po budove mŕtve psy, zvyšky dobytka a zapáchajúci syr. Takéto praktiky by sa dnes už určite nemohli zopakovať, a mnohí tvrdia, že nemali miesto ani v tej dobe. Hooper obhajoval svoje rozhodnutie. Tvrdil, že hrozný zápach prispieva k desivej atmosfére a robí príbeh realistickejším. Herci tak museli pravidelne utekať von na „prestávky na zvracanie“, informuje denník Daily Mail.
Inšpiráciu hľadal v skutočných vrahoch
Všetko sa začalo v obchode v Austine tesne pred Vianocami v roku 1972. Režisér Tobe Hooper, ktorý vtedy nemal ani 30 rokov, sa vybral na nákupy a ocitol sa v preplnenej sekcii s náradím, kde sa snažil uniknúť davu. „Vždy ma znepokojujú veľké davy,“ povedal neskôr pre denník Austin Chronicle, informuje Daily Mail. Pri pohľade na rad lesklých reťazových píl Hooper sníval o tom, ako jednu z nich uchopí, naštartuje a preseká si cestu cez nakupujúcich. Do minúty sa jeho náhodná fantázia premenila na ucelený nápad, čím sa zrodil Texaský masaker motorovou pílou. Samozrejme, existovali aj iné námety. Na konci roku 1972 bola Amerika nešťastnou krajinou. Kríza vo Watergate vrcholila, vojna vo Vietname naďalej prebiehala a politické atentáty z 60. rokov zostávali v kolektívnej pamäti, rovnako ako vražedný masaker z roku 1969, ktorý spáchali prívrženci Charlesa Mansona.
Len deväť mesiacov predtým, ako Mansonovi stúpenci zavraždili herečku Sharon Tateovú a šesť ďalších, sa pred súdom ocitol Ed Gein, známy ako „Mäsový vrah z Plainfieldu“. Ten čelil obvineniam z viacerých zločinov vrátane vraždy a krádeže tiel. Gein bol fascinovaný vojnovým príbehom Ilse Kochovej, ktorej manžel bol veliteľom koncentračného tábora Buchenwald. Podľa údajov sa mala zaoberať výrobou lampových tienidiel z kože zavraždených väzňov. Inšpirovaný desivými príbehmi exhumoval telá z cintorína v Plainfielde vo Wisconsine a z ich kože a kostí vyrábal suveníry. Postava Leatherfacea, ktorá nosila masku z ľudskej kože, bola modelovaná práve podľa Geina, ktorý bol v tom čase v psychiatrickej liečebni.
Zaujímal sa aj o kanibalov
Na Hoopera však zapôsobil aj ďalší mimoriadne morbídny príbeh. Tesne pred Vianocami v roku 1972 sa, rovnako ako celý svet, dozvedel, že po 72 dňoch od havárie lietadla v Andách bolo nájdených 16 preživších. Aby prežili, boli nútení konzumovať telo tých, ktorí zahynuli. Táto desivá udalosť pomohla Hooperovi ujasniť si svoju predstavu o modernej verzii rozprávky Janka a Marienky, nemeckého príbehu bratov Grimovcov z 19. storočia. V pôvodnej rozprávke sú Janko a Marienka súrodenci, ktorých matka nechá osamotených v lese, kde ich zajme kanibalská čarodejnica. Hooper si predstavil mladých protagonistov svojho filmu, ako ocitnú sa v rovnako strašnom nebezpečenstve – no tentoraz možno bez šťastného konca.
Takmer sa stal obeťou masového vraha
Dávno predtým sa sám Hooper takmer stal obeťou masovej vraždy. Dňa 1. augusta 1966 sa prechádzal po areáli Univerzity Texasu v Austine, keď na neho policajt zakričal, aby sa ukryl v blízkej budove. Niekto strieľal z 28. poschodia administratívnej budovy univerzity. O pár sekúnd neskôr zasiahla guľka toho istého policajta. Strelcom bol bývalý príslušník námornej pechoty Charles Whitman, známy ako „Texas Tower Sniper“, ktorý v rovnaký deň tiež smrteľne dobodal svoju matku a manželku a následne počas 96-minútového besnenia zastrelil ďalších 14 ľudí. Dlhovlasý Hooper, vtedy len 23-ročný, bol svedkom tejto tragédie. Hoci sa považoval za pohodového prívrženca hippisáckej komunity, Whitmanov masaker na neho hlboko zapôsobil.
Hrôza na pľaci
Vzhľadom na všetky okolnosti nie je prekvapujúce, že Hooper prišiel s myšlienkou na Texaský masaker. Nakrúcanie filmu sa začalo 15. júla 1973, no už vtedy sa objavili zlovestné signály možných problémov. Namiesto toho, aby sa objavil na pľaci, herec Gunnar Hansen (ktorý si zahral hlavnú postavu Leatherfaca) sa opil a zabarikádoval vo svojej hotelovej izbe. Keby vtedy vedel, čo ho čaká, možno by sa z izby ani nevynoril. Texaský masaker motorovou pílou rozpráva príbeh piatich tínedžerov, ktorí rozhodnú zastaviť pri odľahlom dome v nádeji, že tam dotankujú benzín do auta. Ukáže sa, že v dome býva Leatherface so svojou šialenou rodinou.
V najznámejšej scéne filmu je jedna z tínedžeriek, Sally Hardestyová, mučená pri rodinnej večeri. Je priviazaná o ruky mŕtvoly a Leatherface jej reže prst, aby sa 100-ročný patriarcha mohol napiť jej krvi. Túto scénu považujú fanúšikovia hororových filmov za kultovú. Mnohí však nevedia, že hrôza bola skutočná. Hansen použil rekvizitný nôž s trubičkou s falošnou krvou, no tá zlyhala. Po mnohých záberoch sa rozhodol vziať situáciu doslova do vlastných rúk. Nenápadne porezal herečku naozajstným nožom, čo si v zápale nakrúcania ostatní herci ani nevšimli. Až o pár rokov neskôr zistila, že Hansen sŕkal jej skutočnú krv, čo, ako sám priznal, považoval za mierne erotické gesto.