BRATISLAVA – Slovensko si v rámci Európskej únie pripísalo prvenstvo. Nie však práve v tom najlepšom. Na Slovensku máme najviac práce v nočných hodinách spomedzi všetkých štátov Únie. Tá má pritom na ľudské telo viacero negatívnych dôsledkov.
archívne video
Podľa zákonníka práce hovoríme o nočnej zmene, ak je jej prevažná časť od 22. do 6. hodiny. Podľa dotazníkového prieskumu Eurostatu, na ktorý upozornil Inštitút pre stratégie a analýzy, bol podiel pracujúcich na nočných zmenách v roku 2023 na Slovensku 11,2 %. Je to najviac v EÚ, kde je priemer (4,6 %) menej ako polovičný. Nejde pritom o žiadnu novinku, ale trend, ktorý môžeme pozorovať už dlhšiu dobu. „Slovensko má dlhodobo najvyšší podiel pracujúcich na nočných zmenách. Najvyššiu hodnotu sme mali v roku 2006 (17,4 %),“ uviedli. Prudký pokles nastal v roku 2020, čo však súvisí s pandémiou a poklesom zamestnanosti v priemysle. Na „nočné“ pracovali vlani viac muži - 13,2 %. U žien to bolo 8,9 %.
Inštitút poukazuje na to, že jednou z príčin vysokého podielu nočnej práce je rozsiahla priemyselná produkcia. Viaczmenná prevádzka vo výrobe umožňuje intenzívnejšie využitie kapacít, avšak na úkor vyššieho zdravotného rizika pre zamestnancov. „Práca v noci zvyšuje riziko metabolických porúch, rakoviny, srdcovo-cievnych ochorení a vplýva na duševné zdravi," uviedli.
Na Slovensku sú za prácu v noci zavedené príplatky, ktoré sú aktuálne na úrovni 1,72 eura za hodinu. V budúcom roku má tento príspevok stúpnuť na 1,88 eura, keďže je naviazaný na minimálnu mzdu, ktorá má porásť. Celkovo na zmeny na Slovensku vlani pracovalo 23 % zamestnancov, čo je 8. najvyšší podiel v EÚ.
