BRATISLAVA - Podľa hodnotenia novej edície Indexu pripravenosti zdravotníckych systémov (GLOBSEC Healthcare Readiness Index 2023) sa Slovensko opäť zaradilo medzi najhoršie pripravené krajiny v Európe. Napriek tomu, že sa v porovnaní s minulým rokom posunulo v rebríčku o dve miesta na piate najhoršie, jeho celkové skóre kleslo z 50 na 46,1 bodu, čo odráža rastúce problémy krajiny v oblasti súčasnej aj budúcej pripravenosti zdravotníctva.
archívne video
Ďalšia štúdia stavia Slovensko do nelichotivého obrazu. Aj v oblasti zdravotníctva sme skončili na chvoste Európy. Štúdia zdôrazňuje viaceré problémy Slovenska v oblasti zdravotníctva, vrátane podfinancovaných zdravotníckych systémov, nedostatočnej zdravotníckej infraštruktúry a výrazného nedostatku zdravotníckych pracovníkov. Slovensko na zdravotníctvo za posledné tri roky v priemere minulo len 1 592 eur na obyvateľa v porovnaní s európskym priemerom 2 955 eur a priemerom krajín strednej a východnej Európy 1 861 eur, čo ho radí na tretie najhoršie miesto v Európe.
V týchto medzinárodných štatistikách sa ešte neprejavilo navýšenie zdrojov, ktoré prišlo do slovenského zdravotníctva vďaka vyššej platbe za poistencov štátu od roku 2023. „Veľký rozdiel v rebríčku to však asi nespraví, nakoľko aj okolité krajiny skokovito navyšovali zdroje. Len ilustratívne, napriek navýšeniu príspevkov, stále zaostávame v platbe štátu za susedným Českom o viac ako 25 eur na osobu mesačne, čo vytvára takmer 900 miliónový ročný rozdiel medzi krajinami. Ak máme vybudovať odolný systém, ktorý bude lepšie pripravený nabudúce výzvy, je nevyhnutné, aby sme nepoľavil a naďalej pokračovali v navyšovaní zdrojov“, povedal Martin Smatana, analytik GLOBSECu a hlavný autor štúdie.
Smatana zároveň zdôraznil, že problémy slovenského zdravotníctva nie sú len finančné, ale aj politické. „Priemerná dĺžka pôsobenia ministrov zdravotníctva na Slovensku od roku 2000 do júla 2024 je len 537 dní, čo je jedno z najnižších čísel v Európe. Tento nedostatok kontinuity sťažuje realizáciu dlhodobých reforiem, ktoré sú kľúčové pre zlepšenie zdravotných výsledkov,“ doplnil.
Napriek miernemu zlepšeniu postavenia v rebríčku Slovensko zostáva jedným z najhorších performerov v Európe v oblasti aktuálnej pripravenosti zdravotníctva, hneď za Rumunskom a Lotyšskom. Všetky tri krajiny dosiahli len 62 % z výsledku Nórska, pričom majú značné medzery v oblasti financovania zdravotníctva, infraštruktúry, ľudských zdrojov, bazálnych determinantov zdravia či dostupnosti inovácií.
„Najlepšie krajiny majú niekoľko spoločných znakov. Na výdavky na zdravotníctvo sa pozerajú ako na investíciu, nie ako na krátkodobý náklad. Okrem toho uprednostňujú skorú diagnostiku a intervencie a inovácie vnímajú ako príležitosť na zmenu, nie ako nepriateľa. Najviac pripravené krajiny majú taktiež najviac stabilný líderšip v sektore, čo je kľúčom k implementácií efektívnych zdravotníckych politík a poskytovaniu hodnoty verejnosti," uviedol Smatana pri porovnaní situácie Slovenska s najvýkonnejšími krajinami v indexe. Podľa neho ak Slovensko prijme tieto princípy, má potenciál výrazne zlepšiť svoj zdravotnícky systém a zdravie svojich občanov.
Čo index meria?
Index sa pozerá na pripravenosť zdravotníckych systémov európskych krajín z dvoch pohľadov. Prvý analyzuje „aktuálnu“ pripravenosť krajín (Readiness Today), čiže faktory ako financovanie zdravotníctva, dostupnosť zdravotníckeho personálu, diagnostická infraštruktúra a zdravotné výsledky.
Druhý pohľad sa zameriava na to, ako sú krajiny pripravené na výzvy, ktoré prídu v budúcnosti (Readiness Tomorrow). V tejto časti index hodnotí ukazovatele, ako napríklad prevalencia chorôb, rizikové faktory, zavedenie preventívnych opatrení a mnoho ďalších, vrátane stability riadenia v sektore.
Dokopy bolo hodnotených niekoľko desiatok indikátorov, ktoré sa na záver analýzy zvážili a sčítali, čoho výsledkom je Index za rok 2023. Jeho skóre sa pohybuje od 0 (najmenej pripravená) až po 100 (najlepšie pripravená na budúce výzvy). Všetky dáta Indexu boli zbierané z verejne dostupných databáz, akými sú napríklad štatistické údaje Eurostatu, OECD, Európskej komisie či WHO.
